Namiesto memorovania má kurikulárna reforma priniesť dôraz na porozumenie, kritické myslenie a flexibilitu vo výučbe, čo však sprevádzajú aj obavy.
Kurikulárna reforma mení spôsob učenia na základných školách. Kým v ostatných rokoch sa do zmien mohli zapojiť dobrovoľne, od septembra sa nový spôsob výučby bude zavádzať na všetkých školách na Slovensku.
Podľa ministerstva školstva reforma zásadne mení prístup k vzdelávaniu. Namiesto memorovania sa kladie dôraz na porozumenie, kritické myslenie a praktické využitie vedomostí.
Ročníky sú rozdelené do troch cyklov. Štát určil, čo má žiak vedieť na konci tretieho, piateho a deviateho ročníka. Škola sa rozhodne, kedy ho to naučí.
V súvislosti s touto reformou sa vo verejnom priestore objavilo niekoľko obáv a otázok. Jednou z nich je, či žiak bude vedieť čítať až po treťom ročníku.
„Pri bežnom žiakovi nechápem, ak to tak škola nastaví. Tie ciele nie sú definované tak, že žiak číta a píše v treťom ročníku, ale je tam, že píše napríklad jednoduché texty alebo číta jednoduché texty. To už samo o sebe hovorí, že po troch rokoch očakávame, že dieťa bude čítať veku primeraný text,“ uviedla Petra Fridrichová, riaditeľka Odboru podpory formálneho vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže.
Vzdelávací cyklus podľa nej umožňuje to, že školy si môžu tempo prispôsobiť potrebám žiakov, ktorí sa v nej nachádzajú.
„Ak máme dieťa z jazykovo zmiešaného prostredia, je logické a jasné, že ten prvý ročník využijeme práve na osvojenie vyučovacieho jazyka v zmysle toho, aby sme si rozumeli, aby sme rozprávali to isté. Potom môžeme pristúpiť k čítaniu,“ vysvetľuje Fridrichová.
Dodáva, že zo skúseností 39 škôl, ktoré podľa reformy učia už tretí rok, vyplýva, že mnohé školy, ktoré v úvode zvolili pomalšie tempo, v treťom ročníku zásadne akcelerujú.
„Deti zvládajú všetko to, čo by mali smerom k tretiemu ročníku vedieť,“ konštatovala.
„Nie je to tak, že na konci tretieho ročníka budú ovládať to, čo majú ovládať na konci prvého. Budú ovládať to, čo majú ovládať na konci tretieho ročníka. Niektoré školy si to vytvoria prísnejšie, niektoré si urobia flexibilitu. Ale neuľahčujeme deťom situáciu, že budú hlúpe a v treťom ročníku budú na úrovni šesťročných detí. Toto je zásadný omyl,“ doplnil minister školstva Tomáš Drucker.
Hoci majú školy zadefinované, čo majú žiaci vedieť na konci vzdelávacích cyklov, podľa Fridrichovej „za každým predmetom je teória toho, ako sa niečo osvojuje“.
„Logická postupnosť tam musí byť. Dôležité je to, aby škola mala priestor zvoliť si cestu,“ tvrdí.
Odborníčka zároveň vyvracia šíriacu sa výčitku, že všetky deti sa budú učiť písať tlačeným písmom.
„Ak si učitelia s porozumením prečítajú, ako je definovaný obsah pre materinské jazyky, je tam jasne zadefinované, že sa učí písať spojitým písmom alebo alternatívnymi, ale určite tam nie je tlačeným. To sa tam nikde sa nenachádza,“ ubezpečuje.
Podľa ministerstva školstva skúsenosti z jednotlivých škôl už ukazujú konkrétne výsledky.
Učitelia podľa rezortu viac spolupracujú a komunikujú naprieč stupňami. Školy sa zároveň viac otvárajú navonok, zdieľajú skúsenosti, navštevujú sa a inšpirujú aj medzi regiónmi.
„Najvýraznejší posun nastáva priamo vo vyučovaní, kde sa žiaci stávajú aktívnejšími, sú viac zapojení do vyučovania. Učitelia sa postupne posúvajú do úlohy facilitátorov - vytvárajú priestor na učenie, namiesto jednostranného odovzdávania informácií,“ uviedla Paulína Krivosudská, riaditeľka Základnej školy Amosa Komenského v Seredi, ktorá učí po novom už tretí rok.
Bližšie sme sa zmenám vo vyučovaní venovali v Televíznych novinách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
