Na slovenskom hrade vznikla inštalácia, kde hudbu nevytvára človek, ale príroda. Vietor rozoznieva starý klavír a každý deň prináša úplne iný koncert.
Vietor ako skladateľ. Starý klavír ako nástroj prírody. Na hrade Beckov vznikol unikát, aký inde nezažijete. Zabudnite na koncertné sály — tu hrá hrad, vietor aj samotná krajina.
Staré klavírne krídlo z 19. storočia stojí na terase hradu. Hudobník na ňom však nehrá.
S hradnými múrmi je prepojené desiatkami metrov napnutých strún, ktoré rozochvievajú motorčeky a vietor.
„Začnú sa ozývať tzv. aeolské tóny a klavír sa stáva akýmsi reproduktorom a prostredníkom tohto fyzikálneho javu,“ hovorí Fero Király z Občianskeho združenia OOO.
V pozadí jemne znejú tóny šiestich skladieb. Vzniká jedinečná akustická kompozícia. Každé predstavenie je iné, mení sa podľa počasia aj sily vetra. A o ten tu núdza nie je.
„Na hrade Beckov fúka viac ako 275 dní v roku,“ vysvetľuje Peter Pastier, správca hradu Beckov.
Aj cesta klavíra na hrad bola netradičná. Takmer 300-kilový kolos vyniesli žeriavom počas stavebných prác na hrade.
Autorom diela je kanadský umelec Gordon Monahan.
„Toto dielo vychádza z jeho uvažovania o využívaní starých, už nefunkčných klavírov a o tom, ako im dať nový život,“ hovorí Fero Király z Občianskeho združenia OOO.
Keď inštaláciu rozoberú, žeriav už na mieste nebude. Osud diela je tak spečatený.
„Bude sa musieť rozobrať na jednotlivé časti a odniesť dole z hradu,“ vysvetľuje Peter Pastier, správca hradu Beckov.
Dielo vzniklo vďaka združeniu OOO a projektu Trenčín – Európske hlavné mesto kultúry.
„Veríme, že na hrad priláka inú skupinu návštevníkov, než akí sem bežne chodia,“ tvrdí Peter Pastier, správca hradu Beckov.
Že netradičné umenie v nezvyčajnom prostredí láka ľudí, ukázala aj zraková pyramída namierená na Súľovské skaly. Fotografie z nej zaplavili internet.
Dnes už tam nestojí, no Súľov aj jeho okolie vďaka nej spoznali tisíce ľudí. Návštevníkov bolo dokonca toľko, že to miestnym začalo prekážať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
