Zaočkovanosť na Slovensku klesla. Dostávame sa dokonca na hranicu kolektívnej imunity. Detská lekárka Elena Prokopová hovorí, že očkovanie proti závažným ochoreniam je pritom jeden z najdôležitejších výdobytkov modernej medicíny. Ak sa nimi totiž človek nakazí, následky zvyknú byť fatálne.
Existuje veľa dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú nedať svoje deti v útlom veku zaočkovať proti vážnym ochoreniam. Podľa niektorých už vymizli, iní sa obávajú, že by deťom mohli uškodiť, ďalší zas hovoria, že lepšie je, ak dieťa ochorie a následne získa imunitu „prirodzene“.
Pravdou však je, že mimoriadne vážne ochorenia, proti ktorým je očkovanie v detstve povinné, nás stále ohrozujú. Pediatrička pripomína, že mumps, ružienka, osýpky či čierny kašeľ, sa stále objavujú, a ich následky nie sú tak vážne, prípadne sa tak nešíria, len vďaka tomu, že máme očkovanie a skrz to kolektívnu imunitu.
To, že zaočkovanosť na vážne ochorenia v útlom veku klesá, preto predstavuje podľa Prekopovej riziko pre celú populáciu.
„Neočkovanie sa nie je len rozhodnutím týkajúcim sa mňa samotného, ale ovplyvňuje aj široké okolie... Tí, ktorí nie sú zaočkovaní, reálne ohrozujú aj tých, ktorí zaočkovaní sú,“ povedala lekárka.
Ide o to, že neočkovaní ľudia umožňujú infekciám ľahšie sa šíriť, čím narúšajú kolektívnu imunitu. Ohrozujú najmä tých, ktorí sa očkovať nemôžu, napríklad ľudí s oslabenou imunitou. Zároveň keďže vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu, pri šírení choroby sú riziku vystavení aj zaočkovaní. Ak zaočkovanosť klesne, môžu sa vrátiť aj nebezpečné ochorenia vo vyššej miere.
Lekárka spomína, že očkovanie má svoje riziká. „Ako pri každom liečive existuje riziko, tak aj pri vakcínach. Keď si dáte hocijaký liek od bolesti a prečítate si príbalový leták, máte tam napísané aj riziká. A takisto je to aj pri vakcínach. Avšak vždy v prípade, keď ide o tak závažné ochorenia, ako sú tie, proti ktorým sa očkuje, si treba dať na misku váh to, či je väčším rizikom výskyt vedľajšieho účinku alebo to, že dostanem tú chorobu so všetkými následkami,“ vysvetlila pediatrička.
Pri týchto ochoreniach neplatí mýtus, že lepšie ich je prekonať, a takto získať imunitu. „Keď si zoberiete tetanus, je to ochorenie, ktoré ak dostanete, bez očkovania zomriete, pretože zachrániť vás môže len veľmi rýchle podanie antitetanického séra,“ dodala.
Očkovanie síce nemá 100-percentnú účinnosť, väčšina má okolo 85 až 90 percent, no chráni nás pred najťažším možným priebehom ochorenia. „To znamená, že sa ochorením človek vie infikovať, ale v prípade zaočkovanosti sa klinicky neprejaví, alebo ak sa prejaví, má len mierny priebeh,“ vysvetlila.
Slovensko je aktuálne na hranici v rámci všetkých povinne očkovacích látok. „Čo sa týka očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole, zaočkovanosť je v našej krajine nižšia ako je potrebné na kolektívnu imunitu, ide asi o zaočkovanosť 85 percent, čo nestačí na to, aby sme ochorenia v populácii nemali,“ uviedla Prokopová.
Odzrkadľuje sa to aj v ambulanciách. Lekárka hovorí, že v poslednej dobe vníma týchto ochorení viac. Navyše spomína, že musia myslieť aj v ambulancii na to, že dieťa nie je očkované a počítať aj s týmito ochoreniami. „Kým pred pár rokmi sme pri nejakom vyrážkovom ochorení ešte neriešili, či by mohlo ísť o osýpky, teraz to už riešime,“ uviedla príklad z praxe.
Zdôraznila, že odmietnuť zaočkovať svoje dieťa je právom každého rodiča, ktoré rešpektujú. Pediatri následne o tomto rozhodnutí informujú aj Úrad verejného zdravotníctva. Je to vec bezpečnosti. Ide o to, aby sa vedelo, že ak prepukne nejaká epidémia, daný človek nemá vakcínu.
Podľa skúseností lekárky sa prístup k očkovaniu rodičov zvykne aj zmeniť, niekedy práve po tom, ako ich dieťa ochorie.
Hovorí, že deti sa dajú doočkovať aj vo vyššom veku. Imunita voči danému ochoreniu už však nebude taká, ako keď sa dajú zaočkovať v útlom detstve.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
