Zelené pásy medzi poľami priniesli výrazný návrat života do krajiny. Počet živočíchov stúpol až niekoľkonásobne.
Stačili tri roky a počet živočíchov sa niekoľkonásobne zvýšil.
Biopásy, teda zelené pásy rozdeľujúce veľké lány polí, vrátili do poľnohospodárskej krajiny život aj jej rozmanitosť.
Drop veľký, jeden z najvzácnejších vtákov, ktorý u nás žije, začal hniezdiť v biopásoch. Rovnako aj škovránky poľné, trasochvosty žlté a ďalšie druhy.
„Nakoľko je tam väčšie množstvo hmyzu, môžu tam zaletovať aj vtáky z okolitých prostredí. Medzi nimi aj niektoré dravce, napríklad sokol kobcovitý, ktorý patrí tiež medzi naše najvzácnejšie vtáky,“ hovorí Baláž, predseda Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Počet vtákov, ktoré sa špecializujú na otvorenú krajinu, vďaka biopásom stúpol štvornásobne až sedemnásobne. Prínos majú aj pre drobnú zver.
„Nám sa zvýšila populácia zajačej zveri približne o 20 až 30 percent. Biopásy poskytujú zveri úkryt aj potravu, nielen drobnej, ale aj srnčej zveri,“ uvádza Berta z Poľovnej spoločnosti „PARÍŽ“ Strekov.
Vzrástol aj počet jarabíc či bažantov. Ide o aspoň šesť metrov široký deliaci pás, ak je pole väčšie ako 50 hektárov. Bez biopásov by mali farmári aj nižšie dotácie.
„Majú určite význam aj pre poľnohospodárov, aby tam bol prirodzený život jednotlivých živočíchov, ktoré napomáhajú prirodzenej bioklíme,“ tvrdí Štefček, podpredseda SPPK.
Napríklad aj dravý hmyz – muchy pestrice – opeľuje a ich larvy na poliach ničia viac ako 200 druhov škodlivých vošiek.
Mnohí poľnohospodári z podhorských oblastí však vnímajú biopásy na niektorých svojich poliach ako neopodstatnené.
„Všade dookola na Liptove sú lesy a trvalé trávne porasty, preto tu vidím dostatočný priestor pre všetky živočíchy, ktoré by mali byť v biopásoch,“ hovorí Štefček.
Zatiaľ sa však takáto zmena nechystá, biopásy tak zostanú aj v podhorských oblastiach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
