Tvrdosť zákonov ju možno pripúta na lôžko.
Našej diváčke úrad zamietol opravu elektrického vozíka, na ktorý je plne odkázaná. Sama na drahý servis nemá. Podľa organizácií zdravotne znevýhodnených je to problém, na ktorý upozorňujú dlho.
„Ja mám detskú mozgovú obrnu. Už som staršia, nedokážem skoro vôbec nič, iba sa najesť,“ hovorí pani Janette Belková.
Elektrický vozík je pre 57-ročnú ženu z Trnavy jediným prostriedkom k aspoň ako-takej slobode. Odkedy ho má, viackrát sa jej pokazil a meniť bolo treba aj batérie. Teraz sa jej opäť pri používaní skrivilo koleso a odlomil sa ovládací panel, čo znemožňuje riadne nabíjanie vozíka. Kým doterajší servis úrad práce preplatil, túto opravu už uhradiť odmietol.
„Dali mi zamietavé stanovisko, že im vyhodilo v počítači, že nemôžu dávať,“ tvrdí žena.
Dôvodom je nastavenie zákona. Podľa neho môžu úrady financovať opravy len dovtedy, kým celková suma nepresiahne polovicu príspevku na kúpu vozíka alebo 50 percent ceny novej pomôcky. Naša diváčka už na limit narazila.
„Úrad nepriznal, pretože cena opravy aj s cenou všetkých doterajších opráv bola viac ako 50 percent poskytnutého peňažného príspevku na kúpu pomôcky,“ uviedla hovorkyňa ústredia práce Iveta Dorčáková.
Len oprava ovládacieho panelu by odhadom stála cez 1500 eur. Pani Belková na to zo svojho nízkeho dôchodku ani náhodou nemá. Že by zostala bez vozíka, si nevie predstaviť.
„Ostanem len ležať. Ani najesť, ani do jedálne, ani von, ja budem len ležiak. Mám čo robiť, aby som sa borila so životom aj tak, nie to ešte, keď ostanete len ležať,“ vraví.
„Žiadateľke nárok na poskytnutie ďalšieho peňažného príspevku na kúpu pomôcky rovnakého druhu vznikne až v auguste 2035,“ doplnila Dorčáková.
„Zabezpečovanie zdravotníckych pomôcok, medzi ktoré patrí aj elektrický vozík, je primárne úlohou verejného zdravotného poistenia,“ znie stanovisko ministerstva práce.
Podľa rezortu práce má naša diváčka v prvom rade požiadať o nový vozík zdravotnú poisťovňu. Tá ale prispieva menej a postup je omnoho komplikovanejší. Okrem iného sa vyžadujú psychotesty, ktoré sa pani Belková aj s ohľadom na diagnózu bojí, že už nezvládne. Z celej situácie je zúfalá.
„Ja na to nemám. Mám dôchodok 405 eur, nemám ani na zaplatenie celej sumy v zariadení, aj tam som v dlhu. Je to veľmi zlý zákon. Prečo nemôžeme dostať my, ktorí sme si nezavinili takúto diagnózu?“ pýta sa.
Za pravdu jej dávajú organizácie, ktoré združujú zdravotne hendikepovaných. Vozíky majú podľa nich v lepšom prípade životnosť 5 či 6 rokov. O pomoc s financovaním drahých pomôcok tak odkázaní často prosia ľudí vo verejných zbierkach.
Ako poslednú možnosť pre odkázaných štát ponúka požičať si vozík, ktorý niekto iný vrátil úradu práce. Keďže naša diváčka má vozík, rovnako ako väčšina používateľov, upravený podľa svojich potrieb, ani to pre ňu nie je riešenie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
