Rekordné maximá, série tropických nocí aj dlhodobé sucho ukázali, že leto sa začalo nezvyčajne tvrdo. Otázkou zostáva, či išlo o ojedinelý extrém, alebo varovanie pred pokračovaním.
Slovensko zažilo na prelome júna a júla vlnu horúčav, ktorá sa z meteorologického hľadiska vymykala doterajším skúsenostiam.
Nešlo iba o jednu mimoriadne vysokú teplotu. Rekordy padali pri denných maximách, počte tropických nocí aj množstve dní, počas ktorých sa teploty pohybovali medzi 35 a 40 stupňami Celzia.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško uviedol, že najväčšou zvláštnosťou bol skorý príchod takého výrazného tepla. Podobné vlny sa totiž na Slovensku objavovali aj v minulosti, no zatiaľ vždy až v druhej polovici júla alebo v auguste.
„V prvom letnom mesiaci sa takáto výrazná vlna horúčav u nás v histórii meteorologických meraní ešte nevyskytla. Toto bolo na nej to najzvláštnejšie,“ povedal Faško pre TNLIVE.sk.
Prečítajte si tiež:
Najvyššiu teplotu namerali v Kamenici nad Hronom, kde bolo 41,3 stupňa Celzia. Ide o nový rekord pre Slovensko. Viaceré meteorologické stanice však počas júnovej vlny zaznamenali 40 alebo viac stupňov, čo je podľa Faška ďalšia nová skúsenosť.
V minulosti sa štyridsiatky objavovali iba ojedinele. Napríklad v roku 2007 namerali v Hurbanove 40,3 stupňa a v Dudinciach 40,2 stupňa Celzia. Gabčíkovo dosiahlo v roku 2013 hodnotu 40,2 stupňa a v Dolných Plachtinciach namerali v roku 2022 presne 40 stupňov.
Tentoraz však nešlo len o jednotlivé stanice. Rekordné bolo navyše aj množstvo dní s teplotami od 35 do 40 stupňov Celzia.
„Keď teplota vzduchu na Slovensku dosiahne 35 stupňov Celzia, ide o výnimočnú hodnotu. V letách, ktoré teraz prežívame, sa to však stáva samozrejmosťou. Keby sa však posunieme 40 alebo 50 rokov dozadu, 35 stupňov Celzia bolo niečo, o čom sa dlho rozprávalo. Bolo to veľmi výnimočné,“ vysvetlil Faško.
Takýchto dní najviac zaznamenali v západnej polovici Slovenska, no vysoké hodnoty sa objavili aj v severnejších regiónoch, kde sú takto silné horúčavy novou skúsenosťou.
Rekordy počas júnovej vlny borili aj tropické noci. Počas nich teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia.
Na stanici Bratislava - Koliba ich v júni zaznamenali 12, čo je historicky najvyšší počet za mesiac jún. Nezvyčajné počty hlásili aj ďalšie stanice v okolí.
Faško upozornil, že tropické noci nedávajú telu priestor na zotavenie.
„Sme vystavení mimoriadne vysokým teplotám vzduchu aj v čase, keď sme aktívni, teda v priebehu dňa, ale aj potom, keď by sme mali oddychovať. Pokiaľ priestor nie je klimatizovaný, sme v zaťažujúcom prostredí, kde sa organizmus nemôže dostatočne zregenerovať,“ povedal.
Otázkou zostáva, či sa podobný extrém môže zopakovať ešte počas tohto leta. Skúsenosti z posledných dvadsiatich rokov podľa Faška ukazujú, že hodnoty 40 stupňov Celzia a viac sa objavovali iba v jednotlivých situáciách. Navyše prichádzali v júli, kým tentoraz padli už v júni.
„Zo štatistického pohľadu by sa to teda už toto leto asi nemalo zopakovať. Musíme však rešpektovať, že teraz situácie dosahujú rekordné úrovne, a tak sa to nedá úplne vylúčiť,“ poznamenal.
Leto ešte nie je na konci a práve jeho druhá polovica býva obdobím, keď vlny horúčav vznikajú jednoduchšie.
Podľa klimatológa ďalšie horúce obdobia určite prídu. Otvorené zostáva, aké maximálne namerané teploty počas nich Slovensko dosiahne.
Prečítajte si tiež:
Počas horúcich dní by sme si mali dávať pozor najmä na svoje zdravie. Júnová vlna so sebou priniesla mnoho prípadov úpalov či utopení.
Hovorkyňa Slovenského Červeného kríža Zuzana Vongrejová uviedla, že medzi najčastejšie následky vysokých teplôt patria dehydratácia a prehriatie organizmu.
Opatrní by podľa nej mali byť najmä ľudia s kardiovaskulárnymi a respiračnými ochoreniami, malé deti, seniori nad 65 rokov, tehotné a dojčiace ženy, ľudia s nadváhou a aj tí, ktorí pracujú vonku.
„Vlnu horúčav sa musíme naučiť chápať ako extrémny prejav počasia podobne ako napríklad silnú búrku alebo veternú smršť,“ povedala pre TNLIVE.sk Vongrejová.
Ľudia by podľa nej mali predpovedi počasia prispôsobiť svoj denný režim, vynechať náročnú fyzickú aktivitu a vopred si vytipovať miesta, kde sa môžu schladiť.
Nebezpečný môže byť aj náhly skok do studenej vody. Prehriate telo reaguje prudkým stresom, zrýchleným dýchaním, zvýšenou tepovou frekvenciou a zúžením ciev.
„Takáto náhla reakcia môže vyústiť do straty vedomia, vážnych porúch srdcového rytmu alebo dokonca až k zástave krvného obehu,“ upozornila. Ochladzovanie preto musí byť postupné, najprv cez končatiny, potom trup a hlavu.
Prečítajte si tiež:
Horúčavy dávajú zabrať aj Slovenskému poľnohospodárstvu.
„Je poznať, že spoločnosť si uvedomuje stav, ktorý tu teraz začíname mať, a má záujem túto situáciu riešiť. Otázne je, či sme to nemali robiť už skôr. Povedal by som, že meškáme,“ podotkol klimatológ.
Jedným z nutných riešení je podľa neho výsadba nových stromov. Ani to však nie je tak jednoduché.
„Niektorým druhom stromov sa v týchto podmienkach už prestáva dariť. Mali by sme preto dbať na to, aby sme udržiavali čo najvyššiu lesnatosť v krajine a zároveň aby sme vysádzali stromy, ktoré sú schopné v týchto podmienkach ujať sa a rásť. Majú ochladzujúci efekt,“ myslí si Faško.
Upozornil, že máme navyše v krajine už dlhodobo sucho. Zrážky sú nerovnomerné a nedostatok vlahy, ktorý zaťažuje ekosystémy, môže znižovať úrodnosť.
Slovensko by podľa neho malo zachytávať čo najviac zrážkovej vody a pripravovať krajinu na obdobia, keď budú klasické zdroje vody slabnúť.
S extrémnymi horúčavami bojovala v júni celá Európa. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
