Slovenka Danica Ivovič patrí medzi úspešné mladé vedkyne. Ako postdoktorandka pôsobí na prestížnom The Institute of Cancer Research v Londýne a tento rok sa dostala aj do rebríčka Forbes 30 pod 30.
Danica prezrádza, že cesta do jedného z najpoprednejších onkologických výskumných centier nebola náhodná. Už počas doktorandského štúdia sa podľa vlastných slov vedome snažila vystupovať zo svojej komfortnej zóny.
Prečítajte si tiež:
Výskumníčka absolvovala zahraničné stáže, prezentovala svoj výskum na medzinárodných konferenciách a zapájala sa aj do aktivít mimo laboratória. Po ukončení doktorátu si stanovila jasný cieľ – pracovať v jednom zo svetových laboratórií.
Keď sa uvoľnila pozícia na The Institute of Cancer Research v Londýne, rozhodla sa o ňu zabojovať.
„Nešlo o príležitosť, ku ktorej som prišla náhodou alebo ktorá by mi padla do lona. Išlo o cieľ, ktorý som si vytýčila. Išla som si za ním a prispôsobovala som mu svoje predchádzajúce rozhodnutia,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Podľa Danice je predstava vedca zavretého celý deň v laboratóriu už dávno prežitkom. Vysvetľuje, že výskumníci si sami určujú smer svojich projektov, navrhujú experimenty a hľadajú odpovede na vedecké otázky.
Okrem práce v laboratóriu analyzuje dáta, píše odborné články, pripravuje grantové žiadosti a prezentuje výsledky.
Vedu označuje za mimoriadne kreatívnu prácu. Najviac na nej oceňuje spoluprácu s vedcami z celého sveta, vďaka ktorej môžu cestovať, vymieňať si skúsenosti a navzájom sa učiť.
Prečítajte si tiež:
Počas doktorandského štúdia sa venovala výskumu nádorov semenníkov, v súčasnosti v Londýne skúma rakovinu prostaty. Hoci ide o rozdielne ochorenia, spája ich rovnaká otázka – prečo niektoré nádory prestanú reagovať na dostupnú liečbu.
Vedkyňu fascinuje metabolizmus buniek a spôsob, akým dokážu preprogramovať svoje fungovanie tak, aby prežili aj veľmi agresívnu liečbu.
Prečítajte si tiež:
Spolu s kolegami sa im podarilo opísať viaceré mechanizmy, ktoré by podľa nej mohli v budúcnosti slúžiť ako nové prognostické faktory pri odhadovaní reakcie pacienta na liečbu.
Jej výskum je translačný, čo znamená, že sa snažia vedecké objavy čo najrýchlejšie preniesť do praxe – či už vo forme nových liekov, cielenejšej terapie alebo biomarkerov.
Prečítajte si tiež:
Danica hovorí, že síce sa verejnosť najčastejšie dozvie len o veľkých vedeckých objavoch, v skutočnosti vedecký pokrok vzniká vďaka stovkám menších objavov vedcov z celého sveta.
„Ak sa akákoľvek časť tejto skladačky dostane k pacientovi, je to pre nás všetkých výhra,“ dodáva.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
