Študujú, chcú cestovať, nemajú stabilnú prácu, vlastné bývanie či dostatok financií. Aj toto sú dôvody, prečo mladí Slováci odkladajú svadbu. Ak sa pre ňu napokon rozhodnú, musia si našetriť nemalú sumu. Priemerné ceny dnešných svadieb sa môžu vyšplhať na 10-tisíc až 20-tisíc eur.
Manželstvo odkladajú alebo ho neplánujú vôbec. Mladí ľudia dnes uprednostnia štúdium, cestovanie, bývanie či vytvorenie finančnej rezervy a svadbu tak odkladajú na neskôr. Iní zase takýto typ zväzku považujú za zastaraný a nepotrebný.
Na Slovensku sa za posledné desaťročia výrazne zmenila sobášnosť. Dáta ukazujú, že sa v súčasnosti pre svadbu rozhodne menej ľudí, no posunula sa aj veková hranica vstupu do prvého manželstva. Dôvodov môže byť viacero.
„Sobášne správanie na Slovensku po roku 1989 sa zmenilo v podstate od základov. Potreba dlhšieho štúdia, náročnejšie získavanie zamestnania a bývania, ako aj zmeny v normách a hodnotách mladých ľudí priniesli výraznú zmenu,“ vysvetlil Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Rozprávali sme sa s mladými pármi, ktoré majú svadbu za sebou, aj s tými, ktoré by ju chceli mať, no zatiaľ uprednostnili iné priority. Zisťovali sme, koľko dnes stojí priemerná svadba a čo môže byť za tým, že počet manželských zväzkov rokmi klesá.
Prečítajte si tiež:
Alžbeta (23) a David (25) sú spolu štyri roky. Spoznali sa na vysokej škole, ktorú len pred pár mesiacmi obaja dokončili. Ako hovorí Betka, o spoločnej budúcnosti sa začali rozprávať skoro.
„Už počas druhého mesiaca sme sa rozprávali o zásnubách a svadbe. Rovnako sme si ujasnili základné veci, či chceme deti, koľko a podobne,“ spomína si a dodáva, že sa aktuálne rozprávajú aj o zásnubách, ktoré by mohli prísť onedlho.
„Rozoberáme napríklad to, že nechcem od Davida drahý prsteň. Nepotrebujem, aby sa držal nepísaného pravidla, že by mal naň minúť dve až tri mesačné výplaty. Podľa mňa by to zbytočne veľa ubralo z nášho finančného rozpočtu a peniaze môžeme využiť na niečo iné. Napríklad na svadbu, na ktorú, dúfam, raz našetríme,“ dodala.
Obaja vnímajú manželstvo ako dôležitý záväzok, ktorý dáva signál im samým aj okoliu, že si chcú spolu naďalej budovať spoločný život: „Zároveň je to príprava na deti, ktoré, dúfam, prídu.“
Hovorí, že ak by mali finančné prostriedky, pokojne by sa zobrali ihneď. No s ohľadom na ich reálne možnosti si myslí, že sa im podarí vstúpiť do manželstva v priebehu nasledujúcich piatich rokov.
„Myslím si, že jedinou našou prekážkou sú financie. Svadba je obrovská investícia a tým, že chceme mať dostatok prostriedkov aj pre dieťa, ktoré by následne mohlo prísť, potrebujeme si vytvoriť naozaj dostatočnú rezervu,“ opisuje ich situáciu.
„Máme odložené peniaze, ale na svadbu to nestačí. V našom rozpočte má teraz určite prednosť živobytie, strava je drahá. Väčšinu vkladáme do bývania a občasne aj do zážitkov a výletov, pričom sa snažíme s financiami narábať obozretne,“ hovorí.
Uzatvára, že svadbu začnú plánovať až vtedy, keď budú mať dostatočnú finančnú rezervu aj na založenie rodiny.
Prečítajte si tiež:
Lukáš (26) svoju priateľku požiadal o ruku pred rokom, v čase, keď tvorili pár už päť rokov. Hovorí, že svadbu odkladal do momentu, kým obaja dokončili vysokú školu. Pri svojom rozhodnutí rovnako zvažoval finančnú situáciu a približne rok dopredu si odkladal väčšiu časť výplaty.
Svadbu mali v tomto roku na konci mája, prišlo 71 hostí.
„Bola úplne bezproblémová a myslím si, že nám vyšlo úplne všetko. Čo sa týka nákladov, samozrejme sa medzi ne započítali položky ako prenájom priestorov, hostina, catering, služby fotografa či služby aranžérky, ktorá nám sálu vyzdobovala. Hudbu nám zabezpečil dídžej, ktorý je náš známy, takže na tejto položke sme slušne ušetrili,“ opisuje.
Dodáva, že nevyužili služby svadobnej agentúry a všetko si riešili sami. Maximálna suma, ktorú boli ochotní minúť, bola 12-tisíc eur.
„Po sčítaní všetkých výdavkov to bolo okolo 11-tisíc eur,“ dodal.
Aj keď si Lukáš dlhšie odkladal peniaze bokom a na svadbu mal našetrené, hovorí, že im pomohla rodina: „Veľmi nám pomohli rodičia a starí rodičia. Či už finančne, alebo tým, že pomáhali riešiť niektoré veci.“
Dodáva, že časť nákladov sa im vrátila prostredníctvom svadobných darov.
„Všetkým hosťom sme povedali, aby nám nedávali podľa mňa už zastarané dary, ako sú sady príborov, hrnce, obrazy a podobne. Tým, že nám takmer všetci dali obálku s peniazmi, sme mohli investovať do spoločného bývania a, samozrejme, sme si odložili značnú časť na svadobnú cestu,“ povedal na záver.
Podobnú skúsenosť so svadobnými darmi a navrátenou investíciou má aj Nikola (28). Svadbu mala v roku 2022 a vyšla ich na 14-tisíc eur.
„Máme skvelú rodinu a priateľov, takže z ich darov sa nám podarilo vykryť všetky náklady,“ tvrdí s tým, že išlo o náklady, ktoré sa platili až po svadbe. Predbežné zálohy hradili zo svojich peňazí.
Rovnako nevyužili služby svadobnej agentúry a svadbu spolu s manželom zorganizovali za štyri mesiace.
„Mali sme väčšiu svadbu, približne sto hostí. Bola tradičná so všetkými tradíciami, ktoré sa robia na Liptove. Obrad prebiehal v kostole, pred ním sme mali odobierku nevesty a odpytovanie rodičov,“ spomína si.
Prečítajte si tiež:
Ako vysvetlil Branislav Šprocha, pred rokom 1989 bolo pre mladé páry pomerne bežné vstupovať skoro do manželstva.
„Podiel žien, ktoré sa ani raz nevydali do konca reprodukčného veku, čo v demografii predstavuje vek 50 rokov, sa pohyboval dlhodobo pod hranicou 5 percent a u mužov len málokedy išlo o viac ako desatinu osôb,“ uviedol.
Ženy sa v priemere vydávali vo veku 20 až 21 rokov, muži sa ženili vo veku 22 až 24 rokov.
Moderná doba však tento model zmenila. Sociológovia a demografi pozorujú, že páry odkladajú manželstvo na neskôr alebo oň nemajú záujem vôbec, respektíve sa im počas života nepodarí doň vstúpiť.
Dnes ženy vstupujú do manželstva najčastejšie až vo veku 26 až 28 rokov a muži vo veku 27 až 31 rokov.
„Manželstvo prestalo byť takmer univerzálnym prechodom na ceste do dospelosti a ukazuje sa, že u nezanedbateľnej časti mladých na Slovensku bude absentovať v ich životných biografiách úplne,“ dodal odborník.
Tieto zmeny ovplyvňuje viacero faktorov vrátane iného pohľadu mladých ľudí na manželstvo.
„Už nevnímajú manželský zväzok ako dôležitú súčasť svojho párového života ani ako nutnosť napríklad pri tehotenstve partnerky či po narodení dieťaťa. A v neposlednom rade nezanedbateľná časť z nich vníma manželstvo ako zastaranú inštitúciu,“ hovorí.
U párov, ktoré sa napokon vezmú, demografi pozorujú trend odkladania manželstva do vyššieho veku. U väčšiny rozhoduje štúdium: „Je nekompatibilné so životom v manželskom zväzku a s rolou manželky či manžela.“
Sobášnosť do istej miery môže nepriamo ovplyvňovať aj trh práce. Neistá pozícia absolventov, nutnosť flexibility či častá zmena zamestnania vytvárajú v ľuďoch pocit, že nie sú dostatočne zabezpečení na to, aby mohli vstúpiť do manželstva.
Prečítajte si tiež:
„Veľkým problémom je určite aj komplikovaná cesta za vlastným bývaním. Práve to je vnímané ako jeden z dôležitých faktorov pre sformovanie trvalého párového zväzku,“ hovorí Šprocha.
Ako dodáva odborník, dáta potvrdzujú, že väčšina ľudí v dospelom veku, ktorí stále žijú s rodičmi, je slobodná.
„Rovnako ani rôzne formy podnájmov a prenájmov nepôsobia priaznivo na rozhodovanie o vstupe do manželstva,“ tvrdí.
„Dôležitú úlohu, samozrejme, zohrávajú aj väčšie možnosti cestovať, ďalej sa vzdelávať, respektíve rozvíjať samého seba, či rôzne ďalšie formy záľub, ktoré v určitej životnej fáze mladí ľudia môžu uprednostňovať pred rozhodovaním o vstupe do manželstva, zakladaním rodiny či vlastnej domácnosti,“ vysvetlil ďalšie dôvody, prečo sa mladí dnes nehrnú do manželstva.
Okrem týchto faktorov je tu však ešte jeden fenomén, ktorý podľa odborníka môže ovplyvňovať súčasnú situáciu viacerých mladých ľudí. Je ním kvalita vzťahov.
„Napríklad problémy s nájdením vhodeného partnera či partnerky. Ak k tomu pripočítame ešte aj existenciu rôznych tolerovaných alternatív k manželstvu, a to v podobe viac či menej formálnych nemanželských párových zväzkov, nie je dôvod sa čudovať, prečo mladí svoje rozhodnutie o vstupe do manželstva odkladajú,“ doplnil.
Na odkladanie manželstva či celkovo nižšiu sobášnosť pôsobí aj ekonomická situácia. Neexistujú však dáta, ktoré by priamo spájali vysoké náklady na sobáš s rozhodnutím o odklade manželstva.
„Môžeme sa len domnievať, že v čase viacerých kríz a neistôt, aké pozorujeme v súčasnosti, je rozhodovanie mladých ľudí o rodinných prechodoch významne ovplyvňované a dlhodobé záväzky, ako sú manželstvo a rodičovstvo sú odkladané na príhodnejšiu dobu,“ povedal Šprocha.
„Každopádne sa tento aspekt pri niektorých pároch na individuálnej úrovni nedá vylúčiť, pričom jeho význam môže silnieť najmä v čase nepriaznivej socioekonomickej situácie,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
Hoci teda nemožno jednoznačne povedať, do akej miery vysoké náklady ovplyvňujú rozhodnutie vstúpiť do manželstva, samotná svadba dnes predstavuje výraznú finančnú položku. Aj pri skromnejšej oslave musia páry počítať s výdavkami v tisícoch eur.
Svadobná koordinátorka Petra Bajanová okrem iného pomáha párom práve s nastavením rozpočtu. Jej snahou je, aby bola svadba čo najbližšie k ich predstavám, no aby zároveň nemíňali stovky až tisíce eur na položky, ktoré nie sú natoľko dôležité.
Hovorí, že ceny sú veľmi individuálne. Všeobecne však platí, že menšie svadby stoja okolo 10-tisíc eur, stredné 15-tisíc až 20-tisíc eur a pri väčšom počte hostí a náročnejších predstavách to môže byť pokojne oveľa viac.
„Samozrejme, ak sa pár rozhodne pre jednoduchšiu svadbu a obmedzí niektoré služby, výsledný rozpočet môže byť výrazne nižší,“ dodala Petra.
Hovorí, že podľa jej skúseností k nej väčšina klientov prichádza s rozpočtom 10-tisíc až 12-tisíc eur.
„Dnes už väčšina párov nechce zbytočne míňať, ale zároveň sa nechcú vzdať všetkého, čo si vysnívali. Skôr hľadajú rovnováhu medzi svojimi predstavami a tým, čo im rozpočet dovolí,“ tvrdí.
Súčasťou plánovania je preto aj dôkladné zvažovanie, za ktoré služby sa oplatí zaplatiť a na ktorých položkách možno ušetriť. Páry sa podľa nej pri rozhodovaní čoraz viac zaujímajú nielen o cenu, ale aj o kvalitu.
„Z mojej skúsenosti vidím, že páry dnes oveľa viac porovnávajú ponuky ako kedysi. Nehľadajú nevyhnutne to najlacnejšie riešenie, ale chcú mať istotu, že za svoje peniaze dostanú kvalitnú službu a že investujú do vecí, ktoré pre nich majú skutočný význam,“ dodala.
Hovorí tiež, že ceny svadieb rokmi stúpajú. Drahšie sú najmä prenájmy priestorov, catering, kvety či služby dodávateľov.
Rastúce náklady sa premietajú aj do toho, ako dnes páry svoju svadbu plánujú. Petra pozoruje, že v súčasnosti sú trendom skôr menšie a komornejšie svadby. Namiesto veľkého počtu hostí páry radšej investujú do kvalitných služieb, dobrého jedla, príjemnej atmosféry a celkového zážitku.
„Svoj svadobný deň chcú prežiť najmä s ľuďmi, ktorí sú im naozaj blízki, a nepozývajú vzdialenú rodinu či známych len preto, že sa to kedysi považovalo za samozrejmosť,“ hovorí.
Mení sa aj prístup k tradíciám. Podľa svadobnej koordinátorky si ich síce ponechávajú, ale často si vyberú len tie, ktoré pre nich majú skutočný význam.
Individuálnejší prístup sa prejavuje aj pri rozhodovaní o tom, ako bude svadobný deň prebiehať a pre koho bude určený. Páry sa už menej riadia tým, čo sa od svadby tradične očakáva, a program prispôsobujú najmä svojim potrebám a predstavám.
„Páry sa čoraz častejšie napríklad rozhodujú pre svadbu bez detí alebo, naopak, pripravujú detské kútiky a animačný program, aby si deň užili aj najmenší hostia,“ opisuje svoje skúsenosti zo svadieb.
Manželstvo tak zo života mladých ľudí nemizne, no cesta k nemu je dnes dlhšia a drahšia. Už dávno nie je automatickým vykročením do dospelosti a svadba sa z tradičnej povinnosti mení na udalosť, ktorú si páry prispôsobujú vlastným možnostiam a predstavám.
Svoje áno si povedali v nemocnici. Viac v archívnej reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
