Ak by sa parlamentné voľby konali toto leto, do parlamentu by sa dostalo osem strán. Absolútny víťaz volieb nie je jasný. Medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom je minimálny rozdiel v preferenciách.
Každý bojuje o inú skupinu voličov. Kým Progresívne Slovensko oslovuje najmä mladých vo väčších mestách, Smer je jasnou voľbou pre ľudí nad 65 rokov naprieč Slovenskom.
Prieskum agentúry ixactly ukázal, že strany si viac-menej držia spoločné prvé miesto v prieskume.
Treťou je strana Republika. Jej preferencie sa ustálili na približne 12 percentách. Necelých 10 percent voličov by získalo Hnutie Slovensko a strana Hlas. Brány parlamentu by prekročila aj SaS a Demokrati s KDH iba veľmi tesne.
Naopak mandát by už nezískala koaličná SNS. Tú by dokonca volilo menej ľudí ako mimoparlamentú Sme rodina. Potenciálny spojenec opozičných strán Maďarská aliancia by nedosiahla ani tri percentná hlasov.
Prečítajte si tiež:
„Posuny skutočne zásadného charakteru oproti minulým vlnám prieskumu najnovšie čísla neprinášajú. Zaujímavý posun môžeme vidieť v socie-demografických segmentoch slovenskej populácie. Napríklad Smeru klesá podiel voličov v dôchodkovom veku. Na druhej strane PS sa geograficky rozširuje celkom zaujímavým spôsobom, pretože na východe vidíme nárast o štyri percentuálne body,“ uviedol Jakub Minárik. analytik agentúry ixactly
Dôležité je, či by sa z výsledku dala zostaviť nejaká vláda. Väčšinu by dokázala zložiť koalícia PS, SaS, Demokrati a KDH, ale zobrať by so sebou museli aj hnutie Igora Matoviča. Spolu by mali 81 kresiel.
Alternatíva, kde by vládu skladali Smer a Hlas je s hnutím Republika. V takomto zložení by však mali iba 69 kresiel. Presvedčiť by tak museli ešte niekoho z opozície.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
