Základný zákon bol viackrát novelizovaný ústavnými zákonmi.
ňom Ústavy Slovenskej republiky (SR) si verejnosť pripomína najvyššie postavený právny predpis krajiny. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Prvý september, keď ju v roku 1992 schválil parlament, je štátnym sviatkom. Prijatiu základného zákona štátu predchádzalo júlové prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR.
Prostredníctvom nej v súlade s právom národov na samourčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia HZDS a ODS, najvplyvnejších politických zoskupení, dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.
Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára 1993.
Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.
Základný zákon bol viackrát novelizovaný ústavnými zákonmi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
