Na mimoriadny kongres neprišli aj deviati poslanci parlamentu.
Richarda Sulíka zvolili na sobotňajšom mimoriadnom kongrese strany Sloboda a Solidarita (SaS) vo Zvolene opätovne za jeho predsedu. Sulíkovi ako jedinému kandidátovi, dalo hlas 135 členov strany. Na kongrese sa zúčastnilo 145 z 213 členov SaS.
"Viac ako dve tretiny členov prišli a zahlasovali za mňa. Je to dôležitý signál," uviedol krátko po voľbách Sulík. Pred prítomnými novinármi a členmi strany deklaroval aj napriek neprítomnosti tretiny členov strany súdržnosť.
Lídrovi SaS sa síce funkčné obdobie končí v júni 2020, kongres ale zvolal s odôvodnením, že v strane sa množili úvahy o zmene lídra. O kandidatúre totiž uvažoval podpredseda strany Ľubomír Galko.
Šéf SaS uviedol, že stanovy strany umožňujú zvolať mimoriadny kongres a voliť predsedu aj skôr. "Keď sa ozvali hlasy, že niekto iný má záujem kandidovať, nepoznám demokratickejší spôsob, ako umožniť mu to," povedal Sulík pre TASR.
Do Zvolena ale neprišlo deväť poslancov NR SR za SaS, medzi nimi podpredsedovia strany Jana Kiššová, Ľubomír Galko či predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová a ďalších takmer 60 členov strany. Viacerí z nich ešte pred kongresom listom vyzvali Sulíka, aby kongres zrušil.
Podľa nich jeho volebné obdobie končí až v polovici roku 2020 a všetci ho v predchádzajúcich voľbách podporili. Svojou neúčasťou chcú dať signál, že budú chrániť základné demokratické princípy v strane.
Podľa Blahovej Sulík takto iba vyvolal napätie v strane, hazarduje s podporou voličov a navyše pre krátkosť času neumožnil ani to, aby sa niekto pripravil na kandidatúru na predsedu.
"Všetci členovia o kongrese vedeli včas a mali možnosť kandidovať, aj sa dostatočne prezentovať. Prečo ju nevyužili, je otázka na nich," reagoval ešte pred kongresom Sulík.
Mimoriadny kongres SaS bol zvolaný v rozpore s demokratickými princípmi, a preto mu chýba demokratická legitimita. Uviedla to podpredsedníčka strany Jana Kiššová na tlačovej konferencii, kde kritizovala predsedu strany Richarda Sulíka, odmietla uznať výsledok kongresu a predstavila novú platformu v strane.
"Je absurdné, aby sa už raz riadne zvolený predseda nečakane vzdal funkcie, a to len z jediného dôvodu, že chce byť zvolený na ďalšie štyri roky pred uplynutím volebného obdobia," uviedla Kiššová na margo Sulíkovho rozhodnutia zvolať mimoriadny kongres strany. Dodala, že za týchto okolností nemôže uznávať výsledky kongresu.
Poslanec NR SR za SaS Jozef Rajtár doplnil, že riadny kongres očakávajú v júni 2020 po parlamentných voľbách. Mimoriadny kongres strany spochybnila aj predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová. "Viac ako tretina členskej základne mu nevyjadrila dôveru, a to dokonca takým protestným spôsobom, že na mimoriadny kongres vôbec neprišli."
Podpredseda strany Ľubomír Galko predstavil na tlačovej konferencii aj programové tézy novej platformy v rámci SaS s názvom Demokratické jadro SaS. V rámci neho sa prihlásil k myšlienkam liberalizmu, trhového hospodárstva, ale aj zakotvenia Slovenska v západnej civilizácii. Nová platforma podľa Galka „odmieta hazardovať so zahranično-politickým ukotvením Slovenska, ktoré je súčasťou západnej civilizácie". Demokratické jadro SaS taktiež deklarovalo Ruskú federáciu za „bezpečnostnú hrozbu západných demokracií".
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
