Vraj súvisí aj s dlhovekosťou.
Iste to poznáte. Máte zvýšenú teplotu, napríklad 37 stupňov a je vám pocitovo zle. Bolí vás hlava, ste slabí a pravdepodobne na vás niečo lezie. Avšak v 19. storočí bolo táto teplota bežnou pre zdravých ľudí v Európe. Dnes to vieme vďaka nemeckému lekárovi Carle R. A. Wunderlichovi.
Súčasné merania sa však od priemernej teploty pred viac ako sto rokmi líšia o štyri desatiny stupňa Celzia. Vedci zatiaľ netušia, prečo je to tak, ale zrejme za to môže lepšia zdravotná starostlivosť a pomerne stabilná teplota v miestnostiach.
Lieky, menšie množstvo infekcií, vykurované a klimatizované interiéry, v ktorých bývame väčšinu dní. To všetko zrejme prispelo k tomu, že ľudia na Západe majú dnes o štyri desatiny stupňa nižšiu teplotu tela, než mali pred dvomi storočiami.
Pre porovnanie, dnešní Pakistanci majú stále priemernú telesnú teplotu okolo 37 stupňov, ako mali Európania ešte v polovici 19. storočia. Dnes má priemerný Európan teplotu 36,6 stupňa.
Na výkyvy teplôt vplýva takmer všetko
Naša teplota kolíše cez deň, počas mesiaca i roka. Záleží na časti dňa, či je telo v pokoji alebo v pohybe, či ste najední alebo hladní, hydratovaní alebo nemáte dostatok tekutín, a či zdraví alebo bojujete so zápalom, či infekciou. Na teplotu ale vplýva aj to, či ste muž alebo žena pred alebo po ovulácii, ale aj to koľko máte rokov.
To všetko vyvoláva kolísanie telesnej teploty. Normálne je kolísanie v rámci desatín stupňa Celzia, kolísanie v rádoch stupňov už sa týka horúčky - nad 37 stupňov alebo podchladenia - pod 36 stupňov Celzia.
Cicavce sa medzi sebou v priemernej teplote tela líšia. Napríklad psy majú vyššiu fyziologickú teplotu než ľudia. Ideálna priemerná teplota má slúžiť k maximálnemu fungovaniu všetkých telesných orgánov a fyziologických funkcií pri minimálnej spotrebe energie a minimálnej záťaži imunitného systému.
Aj teplota má vplyv na našu psychiku. Zapamätajte si číslo 22,2 °C
Wunderlich v polovici 19. storočia starostlivo zmeral teplotu u 2,5 tisíca ľudí z Lipska. Hodnoty vzťahoval k veku, pohlaviu, telesnej váhe, zdravotnému stavu a ďalším premenným, takže jeho práca patrí dodnes ku kvalitným vedeckým podkladom.
"Ako ľudské bytosti sa stále vyvíjame a fyziologicky meníme. Zmenili sme sa v porovnaní s 19. storočím aj s tým, kým sme boli v 60. rokoch minulého storočia. Sme iní ľudia a sme chladnejšie," tvrdí profesorka medicíny Julie Parsonnet zo Stanfordskej univerzity.
Nižšia telesná teplota zrejme súvisí aj s dlhovekosťou. Vie sa totiž, že ľudia s nižšou priemernou teplotou tela žijú dlhšie, píše bety.cz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
