Myslí si, že niekedy by mohla byť ofenzívnejšia.
Prezidentka Zuzana Čaputová má za sebou prvý rok vo funkcii. Za 365 dní čelila kritike zo strany bývalej koalície, rozhodla o nových sudcoch ústavného súdu, rešpektovala rozhodnutie parlamentu pri Istanbulskom dohovore i schválení vyplatenia 13. dôchodkoch, či menovala novú vládu Igora Matoviča po februárových voľbách alebo bola aktívna pri mimoriadnej situácii v súvislosti s koronavírusom.
Oslovili sme politológa Juraja Marušiaka, aby zhodnotil ročné pôsobenie prezidentky v úrade z pohľadu domácej politickej scény, ale i to, čo považuje za rok vo funkcii z politologického hľadiska za najlepšie a čo za najhoršie rozhodnutie.
„Prezidentka v prvom rade rešpektuje ústavné pravidlá a zvyklosti Slovenska ako parlamentnej republiky, ako aj politickú konšteláciu, ktorá je v parlamente. A to treba vyzdvihnúť. Zrejme, pokiaľ by sa mohla oprieť o relevantnú politickú silu, ktorá by zodpovedala jej sociálno-liberálnej orientácii, by mohla vystupovať ofenzívnejšie," myslí si.
Tvrdí, že hoci napríklad v otázke úvah o nominovaní Daniela Lipšica za generálneho prokurátora či v prípade Moniky Jankovskej jasne povedala svoj názor, ale zatiaľ nemá ambície pôsobiť v politike podobným spôsobom ako Andrej Kiska.
Podľa Marušiaka niektoré kroky a gestá predchodcu Čaputovej sledovali už aj politickú, konkrétne stranícku kariéru po skončení prezidentského mandátu.
Vysoko hodnotí aj jej rozhodnutia, kde zdôrazňovala potrebu rešpektovať pravidlá právneho štátu a rešpektovala existujúce parlamentné zvyklosti. „A to aj napriek tomu, že názor strany, z ktorej vzišla, bol opačný. Napríklad pri rozhodnutí nevetovať schválený 13. dôchodok a neratifikovať Istanbulský dohovor. Na druhej strane, pozitívne hodnotím aj jej postoj po voľbe nových sudcov ÚS," konštatoval politológ.
Za nie celkom šťastné vníma rozhodnutie Čaputovej pri udeľovaní niektorých štátnych vyznamenaní začiatkom roku.
„Tu pokračovala v praxi Andreja Kisku jednostranného vyzdvihovania osobností z liberálno-konzervatívneho tábora, osobitne v kontexte výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samozrejme, nazdávam sa, že všetky vyznamenané osobnosti si za svoj život a dielo uznanie zaslúžia. Druhá vec je, že nepochybne sú osobnosti hodné vyznamenania aj v iných politických táboroch," konštatoval.
Za dôležité však považuje vyznamenanie in memoriam Milady Horákovej, ktorá symbolizuje obete komunistického režimu.
„V zásade však pôsobenie prezidentky hodnotím skôr pozitívne, je schopná vystupovať a konať nadstranícky, čo preukázal aj jej prejav o stave Slovenska. Za jej veľké pozitívum by som označil schopnosť korektne komunikovať a spolupracovať pri plnení ústavných povinností s ľuďmi z tábora politických protivníkov, ako napr. s bývalým premiérom Petrom Pellegrinim," myslí si Marušiak.
Na otázku, či dokáže prezidentka vo funkcii komunikovať témy, ktoré mala v predvolebnej kampani, uviedol, že dnes musí rešpektovať dané reálie. „Politické strany, ktoré ju nominovali v 1. kole prezidentských volieb, nie sú v parlamente. Ak teda chce svoje témy nielen komunikovať, ale aj posunúť dopredu, bude musieť hľadať iných spojencov. A tých má pomerne málo. Nielen v tábore koalície, ale aj v opozícii," zdôraznil politológ.
Vie si len ťažko predstaviť stranu, ktorá by presadzovala hodnoty ochrany životného prostredia, právneho štátu a sociálnej inklúzie zároveň. „Na druhej strane, s ohľadom na pomerne ťažkopádne pôsobenie koalície vo vnútornej i zahraničnej politike, bude zrejme nutné, aby začala pri zabezpečovaní záujmov Slovenska hrať aktívnejšiu rolu," dodal Marušiak.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
