Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
Slovenská národná rada (SNR) prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 v čase, keď bola SR ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prebiehali rozhovory českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Podľa navrhovateľov k prijatiu deklarácie došlo potom, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaniach o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.
Po júnových voľbách v roku 1992 (konali sa 5. - 6. júna) sa víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku - Občianska demokratická strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Zo strán, ktoré sa ocitli v parlamente v novom volebnom období, mala vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná strana (SNS). Víťazné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní. Ihneď po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania slovenskej a českej reprezentácie a premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa však skončili neúspechom.
Predsedníctvo SNR sa rozhodlo zvolať tretiu schôdzu SNR na 17. júla a na jej program zaradiť rokovanie o návrhu Deklarácie o zvrchovanosti SR. Dovtedy mali jej návrh prerokovať poslanci v poslaneckých kluboch.
Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH), aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne - teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia, ale tak, že každý poslanec menovite a verejne ohlásil svoje rozhodnutie.
Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola schválená 17. júla 1992 na schôdzi, ktorú viedol predseda SNR Ivan Gašparovič. Za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.
Tri dni po schválení deklarácie, 20. júla 1992, rezignoval československý prezident Václav Havel so slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."
Mečiar a Klaus sa napokon na rokovaní v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na definitívnom rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.
V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov Slovenská národná rada na Národná rada Slovenskej republiky.
Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1. januára 1993.
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.
Reakcia HLAS-SD na výročie
Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným aktom, ktorý zadefinoval právo slovenského národa na sebaurčenie a bol významným krokom k naplneniu vlastnej štátnosti. Pri príležitosti 29. výročia prijatia tohto dokumentu to na sociálnej sieti uviedla opozičná strana Hlas-SD.
„Sme presvedčení, že tento dátum si treba pripomínať ako jeden z významných dní Slovenskej republiky a konať tak, aby život ľudí na Slovensku napĺňal ideály, s ktorými sme samostatnú Slovenskú republiku zakladali," zdôraznili.
Vyjadrenie Borisa Kollára
V texte Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR je zhrnuté naše tisícročné úsilie o národnú slobodu. Pre TASR to pri príležitosti 29. výročia jej podpísania povedal predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).
"Poslanci jej prijatím dali jasne najavo, že chcú dosiahnuť zásadnú politickú zmenu. Deklarovaním štátnej suverenity sa Slovensko vydalo na cestu samostatnosti a Slováci sa prijatím tohto historického dokumentu jednoznačne vyjadrili, že sú za zvrchovanosť Slovenskej republiky," uviedol.
Šéf parlamentu tvrdí, že voľby v roku 1992 ukázali, že existuje široká vôľa slovenského obyvateľstva žiť v suverénnom a demokratickom štáte. „Politické sily, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období stavali proti suverenite, odišli z politickej scény a bolo logické, že v najbližšie možnom termíne po voľbách - 17. júla 1992 - bola vyhlásená Deklarácia o suverenite SR, zdôraznil na sociálnej sieti.
Kollár upozornil, že medzičasom SR vstúpila do viacerých integračných a obranných zoskupení, ktorým musela poskytnúť časť svojej suverenity. „Nesmieme však zabúdať na to, že primárnu suverenitu aj v integračných zoskupeniach má SR a že v niektorých otázkach sa SR nikdy nesmie vzdať svojej suverenity, ak sa chce slovenský národ a s ním žijúce národnostné menšiny zachovať ako samostatná národná entita," podotkol s tým, že sa to týka suverénneho rozhodovania v otázkach etických, náboženských, kultúrnych, sociálnych, rodinných a mnohých ďalších.
Reakcia SMER-SD
Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR malo síce deklaratívny a symbolický, ale v čase vtedajších vrcholiacich rokovaní o novej podobe spolužitia Čechov a Slovákov výrazný politický rozmer. Pri príležitosti 29. výročia prijatia tohto dokumentu to na sociálnej sieti uviedla opozičná strana Smer-SD s tým, že Slovenská národná rada (SNR) schválila deklaráciu veľkou väčšinou 113 hlasov z celkovo 147 prítomných poslancov.
Strana tvrdí, že tento pamätný deň patrí medzi najvýznamnejšie dni v histórii Slovenska aj preto, že deklaroval zrelosť budovať vlastný demokratický a právny štát. „Žiaľ, po nástupe novej vlády pozorujeme demontáž toho, čo sa Slovensku podarilo vybudovať za dlhé desaťročia. V priamom prenose vidíme rozklad demokracie a podkopávanie základov právneho a sociálneho štátu,“ zdôraznili sociálni demokrati.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
