Pozreli sme sa, ako sa za posledný rok pohli preferencie jednotlivých strán.
Opozícia nerastie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Na takýchto číslach sa totiž pohybuje už približne rok. Reálne však stráca koalícia, ktorá od volieb podľa prieskumov prišla už o viac ako polovicu parlamentných kresiel.
Smer s Robertom Ficom sa derie na čelo prieskumov, na ktorom má vystriedať Hlas. Aj tento fakt môže navodzovať dojem, že „rozdelený“ Smer výrazne silnie. Nie je to však celkom tak.
Pri týchto dvoch stranách totiž dokonale platí efekt presýpacích hodín. Keď jeden stratí, druhý to získa. Momentálne Smer výrazne rastie, zákonite Hlas padá. Najlepšie tento trend ilustruje graf dlhodobých preferencií.
* pri porovnaní preferencií jednotlivých prieskumov sme použili dáta agentúry Focus
Aj v porovnaní s minulým rokom je súčet preferencií týchto strán približne rovnaký. Kým pred dvanástimi mesiacmi malo duo Smer-Hlas 33,4 percenta, tento január to bolo 34,1 percenta. Rozdiel je teda na úrovní štatistickej chyby.
Za posledný rok zosilnela extrémistická scéna. ĽSNS a Republika majú v súčte viac ako 12 percent oproti minuloročným takmer desiatim. Na ich škodu však ĽSNS dlhodobo vykazuje preferencie pod hranicou zvoliteľnosti a do parlamentu by sa dostala len Republika. Tá sa momentálne drží na 8 percentách.
Súčasná parlamentná opozícia by teda takto pred rokom obsadila v parlamente až 84 kresiel, dnes 77. Treba však dodať, že kým v januári by sa partnerom Smeru a Hlasu musela stať ĽSNS, čo nebolo vôbec reálne, v súčasnosti je to Republika, ktorá až tak možným politickým partnerom „nesmrdí“.
„V prípade spojenia Smeru, Hlasu a Republiky už môže vzniknúť potenciálna vláda so 77 poslancami, čo je veľmi dôležitý psychologický míľnik a dôvod na oslavu zo strany súčasnej opozície. Preferencie sú viac-menej stabilizované, ale v ostatných mesiacoch vidíme trend, ktorý naznačuje, že tu môžeme mať nového lídra preferencií a tiež, že tu rastie možný koaličný spojenec, s ktorým Smer-SD nemá problém. A tým je hnutie Republika, ktoré už atakuje hranicu ôsmich percent a medzimesačne rástlo rýchlejšie než politické subjekty, ku ktorým sa preferenčne doťahuje,“ vysvetlil politológ Jozef Lenč.
Okrem parlamentnej opozície svoju silu ukazuje aj mimoparlamentná. V medziročnom porovnaní by sa už do parlamentu dostalo aj KDH, ktoré by s necelými 6 percentami obsadilo 11 kresiel, a Progresívne Slovensko, ktoré poskočilo o 3 percentá. Hnutie by v súčasnosti disponovalo s 15 mandátmi.
Približne o toľko, koľko získali KDH a PS, klesla vládna koalícia. Kým pred rokom by strany SaS, OĽaNO a Sme rodina obsadili v parlamente 56 kresiel, teraz by to bolo len 47. Štvrtá koaličná strana Za ľudí sa dlhodobo pohybuje len na úrovni 3 percent.
„Voliči sa dnes presúvajú primárne vo vnútri koaličného, respektíve opozičného bloku,“ uviedol šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podľa neho sa zásadné prechody medzi blokmi udiali v čase vzniku Hlasu a v nasledujúcich mesiacoch potom. Teda v druhej polovici roku 2020.
„Navyše stále je tu nemalé percento voličov, ktorí volili niektorú zo strán súčasnej koalície, ale dnes nevedia, koho by volili. Títo voliči svojím ideovým nastavením budú skôr inklinovať k súčasnej koalícii. Ide len o to, akú ponuku dostanú. Bude to nová strana, široká koalícia, alebo budú nakoniec voliť menšie zlo,“ uzavrel Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
