Svetlana sa nevzdáva a opäť požiada o uznanie vzdelania.
Svetlana prišla na Slovensko z Ukrajiny v roku 2018. Dvanásť rokov pracovala ako zdravotná sestra, no na Slovensku sa musela zamestnať v automobilke. Vzdelanie a kvalifikáciu jej doteraz neuznali. Nie je jediná. Slovensko má dlhodobo problém uznávať vzdelanie a diplomy zdravotníkom a lekárom z tretích krajín. Rezort zdravotníctva sľubuje, že úprava zákona to zmení.
Svetlana žije na Slovensku aj s rodinou už štvrtý rok. Na Ukrajine vyštudujú sestry strednú zdravotnú školu a môžu ísť do praxe. Slovensko ich vzdelanie neuznáva a vyžaduje od nich, aby si na Slovensku urobili vysokú školu. Úrady neberú do úvahy ani to, že väčšina sestier, ktoré sem z tretích krajín prichádzajú, má za sebou už roky praxe.
Nedostatok zdravotných sestier je pritom jedným z najvážnejších problémov slovenského zdravotníctva. Pandémia ho ešte viac prehĺbila.
Parlament novelizoval zákon, ktorý upravuje príchod zahraničných lekárov. Alona Kurotova z Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku však hovorí, že ani zmena zákona sa nedotýka zdravotných sestier bez vysokoškolského vzdelania. A práve tie Slovensko podľa nej najviac potrebuje.
„Praktické sestry bez vysokej školy takmer úplne vypadli z legislatívnych zmien a netýka sa ich ani možnosť odbornej stáže. Pritom týchto sestier je u nás najväčší nedostatok a z tretích krajín sem v podstate môžu prísť iba takéto. Pritom všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako aj naša asociácia, na tento fakt dlhodobo upozorňujeme a osobne sme to komunikovali aj s niektorými poslancami NR SR. To, čo teda poslanci schválili, považujeme za premárnenú príležitosť a sklamanie aj preto, že sa nenašiel nikto z poslancov, ktorý by sa aspoň pokúsil toto napraviť,“ hovorí Kurotova.
Uchádzači z tretích krajín už nemusia absolvovať osobitnú skúšku zo slovenského jazyka. Podľa Kurotovej je to dobrý krok, pretože podstupujú už odbornú skúšku, ktorá je v slovenčine.
Lekári môžu absolvovať odbornú stáž v nemocniciach, ktorá nie je viazaná na mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-19. Kurotova kritizuje, že ani tento proces sa neuskutoční bez spolupráce s ministerstvom školstva a ďalších inštitúcií. Dostať sa len k samotnej stáži je na dlhé lakte. V roku 2021 absolvovalo túto stáž len 12 zdravotníkov.
„Stále máme stav, keď sú nemocnice nútené napríklad sestru z Ukrajiny alebo Ruska zamestnať ako upratovačku, aby ju dostali do systému, a tým aspoň čiastočne prekryli nedostatok personálu. Dôvodom je podľa mňa politika a strach zodpovedných pred príchodom aj tých najvzdelanejších cudzincov,“ hovorí Kurotova.
Hlavným dôvodom, prečo Slovensko neuznáva vzdelanie ukrajinských sestier je ten, že na Ukrajine študujú sestry štyri roky na strednej škole. Na Slovensku nastala od roku 2004 zmena, ktorá zaviedla povinnosť urobiť si po maturite „nadstavbu“ vyšším odborným vzdelaním alebo absolvovať bakalársky stupeň vysokoškolského štúdia. Celkovo musia zdravotné sestry a pôrodné asistentky absolvovať 4600 hodín odbornej prípravy.
„Zmenil sa aj obsah vzdelávania, ktorý je zameraný viac na zmenu systému práce, kde sa vyžaduje vyššia miera samostatnosti, schopnosti klinických úsudkov, posudzovania, rozhodovanie a realizáciu opatrení pre uspokojovanie potrieb pacientov, pričom sa kladie dôraz nielen na biomedicínske vzdelávanie, ale aj na etické, pedagogické, psychologické, sociologické, či legislatívne oblasti,“ vysvetľuje prezidentka slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Dodáva, že aj Európska únia kladie dôraz na vzdelávanie sestier a ich samostatnosť v praxi. Slovensko podľa Lazorovej môže zamestnať len takých zdravotníkov, ktorí spĺňajú podobné podmienky vzdelávania, aké máme tu. Vzhľadom na to, že ukrajinské sestry nemajú šesť a viacročné štúdium, nemôže byť podľa Lazorovej ich vzdelanie rovnocenné.
„Je potrebné posudzovať taktiež rozsah a obsah štúdia týchto absolventov. Na základe tohto porovnania môžu absolventi stredných zdravotníckych škôl z Ukrajiny pracovať u nás na pozícii zdravotnícky asistent,“ hovorí Lazorová.
Žiadateľ z tretej krajiny musí najprv na ministerstvo školstva podať žiadosť o uznanie diplomu či vzdelanie. Úrad má až jeden mesiac na to, aby skontroloval, či je žiadosť kompletná. Súčasťou žiadosti musia byť osvedčené kópie diplomu alebo výpisy o skúškach. Orgán v domovskej krajine musí tiež overiť podpis a pečiatku na origináloch dokladov. Musia predložiť aj potvrdenie o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať príslušné vzdelávanie a podrobný obsah absolvovaných predmetov. Nakoniec musí uchádzač zaplatiť stoeurový poplatok. Štát mal donedávna až tri mesiace na posúdenie žiadostí. Po novom sa skracujú lehoty na jeden až dva mesiace.
Administratívna záťaž je podľa Kurotovej stále veľmi veľká. „Celkovo pri riešení nedostatku pracovnej sily v zdravotníctve sústreďujeme svoju pozornosť hlavne na utopické predstavy o príchode odborníkov z EÚ a veríme v návrat slovenských zdravotníkov pracujúcich v zahraničí. Najmä z toho dôvodu nemá Slovensko dnes vypracovaný program prilákania zahraničných zdravotníkov z tretích štátov, ale má legislatívu, ktorá sa prijíma v rozpore s praxou,“ upozorňuje Kurotova.
Lazorová hovorí, že komora sestier komunikuje aj so školami na Ukrajine. Priznáva, že veľkým problémom je byrokracia. „Uľahčenie vstupu absolventov stredných zdravotníckych škôl z Ukrajiny na slovenský pracovný trh spočíva v prvom rade v odbúraní byrokratických prekážok v súvislosti s pobytom cudzincov na našom území, vzdelávaním v jazyku, ako aj v zlepšení podmienok pre prácu,“ dodáva s tým, že mzdy zdravotných sestier sú na Slovensku nízke a atraktívnejšie sú preto pre Ukrajincov Nemecko či Česko.
Samostatnou kategóriou je ambulantný sektor. Podľa Kurotovej práve v ambulanciách hrozí kolaps.
„Veď sa stačí pozrieť na štatistiky mimo Bratislavského kraja. Napríklad v Banskobystrickom kraji klesol priemerný počet ambulancií na 100-tisíc obyvateľov župy medzi rokmi 2009 a 2019 pri všetkých typoch ambulancií. Najväčší pokles (o 18,6 percenta) bol zaznamenaný v počte stomatologických ambulancií na 100-tisíc obyvateľov. Čakacie lehoty u niektorých špecialistov sa odvíjajú od ich nedostatku a predstavujú v niektorých prípadoch aj dlhé mesiace a líšia sa regionálne,“ hovorí Kurotova.
Na kardiologické vyšetrenie sa niekde čaká 12 týždňov, na detského očného lekára 24 týždňov či na neurologické vyšetrenie štyri týždne.
„Čo sa týka zubných ambulancií v prepočte na 100-tisíc obyvateľov, okresy Detva, Krupina, Poltár nedosahujú ani polovicu celoslovenského priemeru. Pritom priemerný vek zubných lekárov v kraji je 54 rokov a tretina z nich je už teraz v dôchodkovom veku. Najhoršia situácia je v okrese Krupina, kde sú všetci piati zubní lekári v dôchodkovom veku. Mestu Brezno hrozí, že v najbližšom čase príde aj o poslednú zubnú ambulanciu. V meste Detva poskytuje zdravotnú starostlivosť v odbore zubné lekárstvo deväť poskytovateľov, z toho sú štyria v dôchodkovom veku,“ vysvetľuje Kurotova.
Novela zákona sa ambulantným sektorom vôbec nezaoberá.
Svetlana sa napriek byrokratickej záťaži nevzdáva a prácu sestry chce robiť. Jej dcéra tu chodí do školy a chce na Slovensku ostať. Hovorí, že je ochotná sa popri práci vzdelávať, ak to budú od nej žiadať úrady.
„Plánujem si podať novú žiadosť. Ak mi uznajú vzdelanie, môžem byť zdravotnícky asistent, ale nie všeobecná sestra. Mám 12-ročnú prax a táto práca ma baví,“ dodáva Svetlana. Asistenti so stredoškolským vzdelaním nemajú rovnaké kompetencie ako praktické sestry.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
