Prečítajte si rozhovor s Mariánom Majerom o vojne na Ukrajine a aký dopad to môže mať na Slovensko.
Ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdil celý svet, Západ prijal tvrdé sankcie a posiela Ukrajincom vojenský materiál. Vladimir Putin to považuje za nepriateľský krok a začal sa vyhrážať jadrovými zbraňami. Kam až môže tento konflikt zájsť a aké to môže mať vplyvy na Slovensko, sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Mariánom Majerom.
(Rozhovor sme robili v pondelok 28. februára napoludnie.)
Vladimir Putin uviedol jadrové sily do pohotovosti, čo znie dosť hrozivo. Majú sa ľudia začať obávať?
Toto vyhlásenie Vladimira Putina vnímam ako súčasť eskalácie konfliktu, zatiaľ ako istú odkazovú hru s Európou a krajinami NATO v rámci získavania čo najsilnejšej pozície pri rokovaní s ukrajinskou stranou.
Zatiaľ nič nevedie k tomu, že by túto hrozbu mohol naplniť?
My sa snažíme na to pozerať z pohľadu potenciálnych dôsledkov, no nikto si nechce pripustiť, že niekto by nad takouto možnosťou len uvažoval. Z môjho pohľadu sa prezident Putin stal úplne nepredvídateľným politikom, ktorý v posledných dňoch dokazuje, že sa nedá spoľahnúť na akékoľvek jeho vyjadrenia a je schopný úplne všetkého. Na druhej strane, z pohľadu politického predstaviteľa štátu je cieľom upokojiť obyvateľstvo, aby nešíril paniku, a preto verím, že ide len o spomínanú rétorickú odkazovú hru. Všetky scenáre sú teda otvorené.
Okrem tejto Putinovej hrozby na Ukrajine už niekoľko dní prebiehajú tvrdé boje a výbuchy počuť len 200 kilometrov od našich hraníc. Bez toho, aby sme ľudí strašili, hrozí vojna aj na našom území?
To súvisí s predošlou otázkou, kam je až ruský režim schopný zájsť. V tejto chvíli na našom území vojna nehrozí, pretože sme členmi NATO. A ktorýkoľvek vojenský krok k nášmu územiu by znamenal útok na celú alianciu, čo by v podstate znamenalo otvorenie 3. svetovej vojny.
Na Slovensko prídu vojaci NATO, ale aj obranný systém Patriot. Vysvetlime si najprv, na čo slúži.
Tento obranný systém slúži na ochranu nášho vzdušného priestoru. To znamená, že slúži na likvidáciu potenciálnych raketových alebo aj lietadlových útokov. V prípade, že by na Slovensko smerovali raketové útoky, tak ich dokážeme eliminovať.
Rozumiem, že nás to chráni, ale zrejme to bude dosť biť do očí Rusom. Nebol by to v prípade vojny prvoradý cieľ?
To hovoria mnohí kritici, že keď posilňujeme odstrašenie, tak vytvárame zo Slovenska terč. Ja toto odmietam a hovorím opak. Práve tým, že takýto systém budeme mať, tak znižujeme riziko útoku na naše územie.
Západ v reakcii na inváziu Ruska siahol po sankciách. Tie však v minulosti takmer vôbec nezabrali. Prečo by mali zabrať tieto?
Šírka sankcií je podstatne väčšia, čím aj dosah na ekonomiku bude podstatne rozsiahlejší. Ale, samozrejme, nikdy nebudú mať okamžitý efekt, ako má potenciálna vojenská reakcia. Európa však musí veľmi citlivo zvažovať, čo urobí, pretože iné kroky ako sankcie by už viedli k vojenskej konfrontácii.
Ak nemajú sankcie okamžitý efekt, čo chce nimi Západ dosiahnuť?
Aj keď majú sankcie efekt v strednodobom a dlhodobom horizonte, tak už dnes napríklad vidíme, že akcie ruskej Sberbank padajú a kurz rubľa výrazne klesá, čo vytvára na ruský režim nepriamy tlak. Ak si ruská verejnosť uvedomí, že sankcie budú mať výrazný vplyv na ich bežné životy, tak to môže zintenzívniť tlak vo vnútri samotného Ruska.
Štáty zo Západu okrem sankcií vo veľkom posielajú Ukrajincom aj vojenský materiál, čo Rusi považujú za nepriateľský krok. Nemôže teraz Kremeľ v reakcii odstaviť Európu od plynu?
Myslím si, že treba počítať so všetkými alternatívami, ale zároveň treba myslieť aj na to, že kľúčovým záujmom Ruska je predaj energetických surovín. Ak by teda Rusko zastavilo dodávky, tak by prišlo o značné financie, ktoré sú kľúčové nielen pre financovanie vojenských operácií, ale aj pre chod štátu.
Ale áno, toto je jediný faktor, ktorý je skutočne problémový. Nedostatok energetických surovín by totiž znamenal ochromenie fungovania priemyslov v mnohých krajinách. Síce na krátku dobu by sme to vedeli ustáť, ale z dlhodobého hľadiska by to bol problém.
Hovoríte, že dotujeme ruskú agresiu, ale zároveň nevieme bez ruského plynu fungovať. Nie je čas odtrhnúť sa od tohto zdroja?
My sme to mali spraviť už po anexii Krymu v roku 2014, resp. v roku 2009 počas plynovej krízy. Síce nejaká snaha bola, keď sa urobil reverzný tok plynu, ale vidíme, že to nebolo dostatočné. Takže toto bude otázka najbližších rokov, aby sme výrazne diverzifikovali svoje zdroje, čo si však bude žiadať aj výrazné investície.
Nikto teraz nevie povedať, ako sa situácia na Ukrajine skončí. Aké sú vaše očakávania do ďalších dní?
Všetci dúfame, že v najbližších dňoch sa ukončia boje, čo bude základ pre obnovu diplomacie a vyjednávania. Ruská strana však zatiaľ neavizovala zastavenie bojov a stále verí vo svoje vojenské zisky. Pozitívne je, že ruské očakávania rýchlej vojny nenastali a situácia sa môže v tejto podobe naťahovať aj niekoľko týždňov. Nepredpokladám, že by sa ukrajinská strana vzdala.
Jeden scenár teda je, že dôjde k ukončeniu bojov a potom prídu na rad politické rozhovory. Druhý scenár je, že bude pokračovať aktuálny spôsob boja. Tretí scenár je, že Rusko získa väčšie územia a tieto boje prejdú do partizánskej vojny. A štvrtý scenár je, že sa situácia až tak eskaluje, že Putin bude zahnaný do kúta a bude reagovať skratovo, čím sa vraciame k úplne prvej otázke tohto rozhovoru.
Okrem štandardnej vojny roky prebieha aj dezinformačná. Zaznamenali ste v týchto dňoch zvýšenú aktivitu?
Aktivita sa zvyšovala hlavne v predošlých týždňoch a teraz skôr upadla. Aj pre dezinformačné weby je veľmi ťažké nájsť komunikačné naratívy, ktorými by do tejto debaty prispeli. Dovolím si tvrdiť, že aj veľkých podporovateľoch Putina, ktorí hovorili, že na nikoho neútočí a nikoho neohrozuje, táto situácia prekvapila. A zároveň sa zahltil priestor na sociálnych sieťach ukrajinskou solidaritou a tieto prokremeľské naratívy zostali zrazu v menšine. Oni sa však po niekoľkých dňoch otrasú a opäť sa začnú aktivizovať.
Aj schválený zákon, ktorý umožňuje NBÚ vypínať dezinformačné weby, je na túto situáciu reakciou?
Áno, štát prijal určité opatrenia a mali sme to spraviť už v minulosti. Je veľmi dôležité, aby sme zasiahli aj v tejto oblasti a eliminovali sme fungovanie týchto webov.
Veľa sa však hovorí aj o ruských agentoch, ktorí oficiálne pôsobia ako diplomati. Nechystáte aj v tomto smere nejaké opatrenia?
Toto je hlavne kompetencia ministerstva zahraničných vecí. Ja osobne si však myslím, že by sme v tomto smere mali byť oveľa tvrdší, ale nijako nechcem radiť ministrovi, čo má robiť. Myslím si, že to vie sám veľmi dobre.
Trocha sa dotknem aj politiky. Celá opozícia pri podpise obrannej zmluvy s USA vyvolávala protesty, dokonca vyvešala bilbordy s poslancami, ktorí za ňu hlasovali. Pár jedincov dokonca prišlo za niektorými poslancami aj k nim domov. Podľa prvotných reakcií zatiaľ obrátil len Hlas, ktorý plne podporuje kroky vlády, teda aj príchod vojakov NATO na naše územie. Smer však hovorí o nemeckých vojakoch ako o Wermachte. Ako to vnímate?
Ja som už viackrát Smer označil za extrémistickú organizáciu, resp. politickú stranu. Zaradila sa tak k ĽSNS a Republike. Od parlamentných volieb prebrali úplne rovnakú argumentáciu a komunikáciu a Smer nie je podľa mňa žiadna alternatíva k možnému vládnutiu. Čo sa týka Hlasu, tak som rád, že zmenili rétoriku. Otázkou je, nakoľko je to úprimná zmena a nakoľko je to len politický kalkul, preto by som bol pri nich veľmi opatrný. Dúfam však, že bude Hlas v tejto komunikácii naďalej pokračovať a v nasledujúcich mesiacoch takto ukáže, či sa naozaj líši od Smeru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
