Vojna zamáva aj s preferenciami našich politických strán. Istý pohyb už nastal po prvých meraniach, pričom si polepšili subjekty, ktoré sa jasne postavili na stranu Ukrajiny. Ak bude konflikt trvať dlhšie, tak sa karta môže otočiť. Podpíše sa pod to postupný odpor k utečencom, ktorý vystrieda aktuálny súcit a solidaritu.
Vojna na Ukrajine, ktorá trvá mesiac, už vyhnala za hranice milióny ľudí. Viac ako štvrť milióna ich prekročilo aj slovenské hranice. Desaťtisíce z nich si na kratšiu či dlhšiu dobu nájdu domov práve u nás. Toto všetko bude mať dopad aj na nálady v spoločnosti, čo sa automaticky premietne do voličských preferencií.
„Odpor k ruskej agresii a vysoká miera solidarity, ktorú slovenská občianska spoločnosť prejavuje k ukrajinským utečencom, nepraje radikálnym stranám, ktoré sú charakteristické proruským sentimentom. Z dlhodobého hľadiska sa obávam, že radikálne strany sa zvezú na vlne odporu k ukrajinským utečencom, ktorá časom začne rásť,“ upozornil politológ Radoslav Štefančík.
Už teraz mnohí analytici predpovedajú, že konflikt sa tak skoro neskončí. Podľa odhadov môže trvať ešte niekoľko mesiacov, tie pesimistické scenáre hovoria dokonca o rokoch.
„Podpora utečencov bude niečo stáť a aj na Slovensku sa dokonca už dnes nájdu ľudia, ktorí závidia ukrajinskému dieťaťu balíček piškót, ktorý dostane od štátu zadarmo,“ dodal Štefančík.
Prvú časť hypotézy, že spočiatku si polepšia jasní zástancovia Ukrajiny, dokazuje aj jedno z prvých meraní, ktoré zachytáva prvé dva týždne vojenského konfliktu. Najviac si polepšilo OĽaNO a sčasti aj SaS.
Šéf agentúry AKO Václav Hřích to pripisuje premiérovi Eduardovi Hegerovi a ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi, ktorí hája farby Obyčajných ľudí. SaS zas pomohol ich nominant na poste ministra zahraničných veci Ivan Korčok.
„Tým, že títo traja predstavitelia vlády sú v médiách najviditeľnejší, tak sa to začalo prejavovať aj na preferenciách,“ zhrnul Hřích.
Na druhej strane, najvýraznejšie poklesla Republika s ĽSNS, teda strany, ktoré už začali spochybňovať, kto vlastne cez hranice uteká. Pritom narážali na utečencov tmavšej pleti, ktorí mali symbolizovať migráciu z Afriky a blízkeho Východu. V skutočnosti išlo o zahraničných študentov.
Navyše, do značnej miery využívajú proruský naratív, v ktorom im sekunduje aj Smer.
Odborníci sa zhodujú, že v čase takejto krízy sa môžu zrodiť (noví) lídri.
„Ministri Naď a Korčok sa ukázali ako ľudia na svojom mieste. Ministrovi Naďovi by však jeho komunikační poradcovia mali odporučiť používať miernejší slovník,“ uviedol Štefančík s tým, že minister zahraničných vecí svoju úlohu zvláda veľmi dobre.
„Je to jednoznačný líder, komunikuje odborne, kompetentne a argumentačne dokáže zdolať aj majstra populizmu Roberta Fica,“ dodal.
Naopak, politológ je kritický k predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi. Podľa neho ani táto situácia mu nepomôže sa viac zviditeľniť. Vraj už prepásol jeden veľký moment.
„Eduardovi Hegerovi už ušiel vlak. Prepásol šancu urobiť zo seba hrdinu, keď mohol ísť podporiť osobne ukrajinského prezidenta. Určite robí všetko, čo môže, ale je tak nevýrazný, že v tejto krízovej situácii ho vôbec nevidieť,“ myslí si Štefančík.
Zaujímavý trend z pohľadu líderstva ukázal aj prieskum dôveryhodnosti od agentúry Focus. V ňom dlhodobo najpopulárnejšia politička - prezidentka Zuzana Čaputová - padla až o desať percent. Upozorňujeme, že toto meranie zachytáva len prvé dni vojny na Ukrajine.
„V prvom rade, pokles možno vidieť naprieč spoločnosťou, teda netýka sa len opozičných voličov, resp. nejakej inej špecifickej skupiny,“ uviedol šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Ďalším faktorom bola téma, ktorá spoločnosť rozdeľuje a v ktorej prezidentka musela zaujať jasný politický postoj. Takéto vymedzenie automaticky znamená stratu podpory u časti populácie.
„Na jednej strane to bola rámcová dohoda SR s USA, kde prezidentka stratila predovšetkým v elektorátoch opozičných strán, ale aj časť voličov koaličných strán s touto dohodou nesúhlasila,“ ozrejmil Slosiarik a pokračoval.
„A samozrejme je tu vojna na Ukrajine, kde prezidentka stojí jasne v opozičnom názore k Smeru, Republike, ci kotlebovcom. Najlepšie to ilustruje pokles dôvery v elektoráte Smeru z 29% na 12%,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
