Od vypuknutia bojov na Ukrajine sa opakovane spomína záväzok dávať na armádu dve percentá HDP.
Od vypuknutia bojov na Ukrajine sa opäť raz častejšie spomína záväzok členov NATO dávať na armádu dve percentá HDP.
Hoci stav našej armády (možno len dve či tri bojaschopné stíhačky a podľa kritikov už absolútne nepoužiteľné tanky) naznačuje, že naše jedno percento HDP (asi 700 miliónov eur ročne) na udržanie normálneho vojska sotva stačí, na strane druhej sa objavujú aj otázky, prečo práve dve percentá a či nie sú konflikty len zásterkou na to, aby mohli viac zarábať výrobcovia zbraní.
Vraj posledná záchrana rozpočtových "lumpov"
"Konflikty sú poslednou záchranou rozpočtových lumpov," píše sa v texte zverejnenom na hnonline.sk. Práve vojny sa stávajú vhodnou zámienkou, aby štáty ešte viac spomalili už aj tak pomalý boj s narastajúcimi dlhmi.
Naša armáda by vraj mala mať aspoň 12 stíhačiek, 200 až 300 vozidile pechoty a 18 vrtuľníkov
Záväzok dve percentá HDP na obranu vraj prijali krajiny NATO v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bez reálneho základu. Kritike môže dávať za pravdu, že hoci USA vynakladajú na armádu výrazne viac z hrubého domáceho produktu, v Iraku ani Afganistane západ úplne vyhrať nedokázal.
A čo Slovensko? Načo by vynakladalo viac peňazí na armádu, keď napríklad voči súperovi akým je Rusko aj tak nikdy nebude mať šancu a porovnateľné krajiny sú v približne rovnakej "brinde"?
Extrémne neistý svet
Na jazyk sa však tlačia aj iné otázky.
Prečo najrazantnejšie dvíha výdavky na obranu Čína, ktorá sa do ozbrojených konfliktov doposiaľ zväčša nepúšťala?
Je hlúpe predpokladať, že keď v moslimských štátoch obyvateľstvo pribúda takým extrémnym tempom, je konflikt v Sýrii a Iraku len malou epizódou v množstve ďalších vojen, ktoré prídu?
A nie je lepšie pre istotu počítať aj so strašnou predstavou, že ani v EÚ sa mier nemusí udržať naveky?
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo