Dnes je Medzinárodný deň kávy. Nezabudnite na tento hnedý mok, bez ktorého sa nedá začať deň.
Niekto ju miluje a niekto ju vôbec nepije. Reč je o káve. Znie to až neuveriteľne, ale aj ona má svoj medzinárodný deň. A ten je dnes 1. októbra. Prečítajte si 10 vecí, ktoré o tomto čiernom moku (ne)vediete.
Tento sviatok vznikol v Rakúsku, ale už sa ujal aj v Nemecku (keď sa nemecká asociácia kávy v roku 2006 po prvýkrát pridala, mala v rozpočte na aktivity pol milióna eur).
V tento deň by sa mali milovníci kávy zúčastniť na špeciálnych aktivitách, aby sa tento fantastický produkt dostal čo najviac do všeobecného povedomia.
1. Kávu objavil ako prvý pastier kôz v 9. storočí, resp. ony samé ho k nej doviedli.
2.Je to druhý najpredávanejší produkt na svetovom trhu hneď po rope.
3. Obyvatelia New Yorku skonzumujú sedemkrát viac kávy než zvyšok USA.
4. Káva vás môže pokojne aj zabiť. Stačí ak vypijete 100 hrnčekov. I tak je to ale metóda, ktorú samovrahovia príliš nevyužívajú.
5.Existuje až 50 rôznych druhov kávy.
6. Vedci momentálne pracujú na tom, aby sa z kávy dali vyrobiť fosílne palivá (pozn. redakcie - z rastlín) a časom mohli nahradiť benzín.
7. Čím je kávové zrno tmavšie, tým má spravidla menej kofeínu.
8.Rekord v pití kávy drží istý Američan. Vypil až 82 hrnčekov kávy za sedem hodín a prežil.
9. V 16. storočí sa v islamských štátoch káva zakazovala pre svoje účinky na nervovú sústavu. V Turecku a Grécku je káva súčasťou miestnej kultúry a funguje ako nápoj na privítanie.
10.Mimochodom, až 70 percent obyvateľov USA si každé ráno dopraje šálku kávy.
Zažili ste už okúzlenie šálkou kávy, boli ste už vtiahnutí do jej atmosféry, očarení rafinovanou zmesou chutí ovocia a závojom vôní kvitnúcej lúky? Prežili ste volanie diaľok do nepreniknuteľných lesov, kde v hmlistom opare prináša jeden nenápadný ker svoje červené ovocie?
Ak nie, pokúsime sa vám priblížiť históriu, vznik a prípravu tohto legendárneho nápoja, ktorý dobyl svet i srdcia ľudí. Prinesieme vám aj návod k tomu ako si nájsť dobrú kávu a ako si ju pripraviť tak, aby ste boli nadšení bohatosťou jej chutí a arómy.
Je to už naozaj dávno, čo prvý človek ochutnal plod kávovníka a my nevieme, či si ho pripravil ako jedlo alebo ako nápoj.
Je to veľmi dávno, čo človek upražil prvé kávové zrnko a pravdepodobne k tomu pomohla náhoda
A je tiež veľa dávnych legiend popisujúcich tieto udalosti a my nevieme koľko pravdy obsahujú. Tu je azda najznámejší z príbehov:
Etiópsky pastier menom Káldi pásaval ako zvyčajne svoje stádo kôz a vyhľadával mu vhodné a výdatné pastviská. Jedného dňa však spozoroval nezvyčajnú vec - na niektoré kozy zo stáda nepadla večer únava, ale boli nápadne svieže a nechcelo sa im spať.
Keď sa tento večerný rozruch v stáde opakoval, Káldi nasledujúce dni starostlivo sledoval svoje stádo pri pasení a zbadal, že "nočnými výtržníčkami" sú práve tie kozy, ktoré konzumujú červené plody jedného neznámeho kríka.
Zázračné červené plody zobral do kláštora a odovzdal tamojším mníchom na preskúmanie. Mnísi ich začali konzumovať a pomáhali si tak v boji s ospalosťou pri nočných omšiach. Po čase ich začali pražiť a takto vznikli prvé osviežujúce nápoje. Podľa mesta Kaffa, kde sa začala písať história ich pitia dostal nápoj meno káva.
Pre tých, čo budú hľadať pravý kávový originál máme ešte jednu dôležitú povesť: Mnísi z kláštora nezjedli hneď všetky kávové plody prinesené Káldim, ale niektoré pôvodné zrnká kávy zasadili a dohliadali na ich rast. V oblasti Sidamo sa dodnes podľa tejto legendy pestujú kávovníky, ktoré sú priamymi dedičmi rastliny objavenej pastierom Káldim. Ak teda chcete vedieť čo to prinútilo kozy tancovať a ako chutila prvá káva na svete, zaobstarajte si kávu s menom EtiopiaSidamo.
Matkou kávy je Etiópia
Hoci je príbeh o pastierovi krásny, nemáme o ňom žiadny dôkaz. Prvá éra naozaj dokazujúca pestovanie kávy začína až v 15. storočí v Etiópii, kde kávové kríky rástli voľne v prírode a obchodovanie s ich plodmi bolo žiarlivo strážené Arabmi, ktorí dbali o to, aby všetky zrnká kávy opúšťajúce krajinu boli zbavené klíčivosti uvarením vo vode alebo usušením na slnku. Navzdory tejto snaživej ochrane boli semená kávovníka prepašované von z Arábie.
A mohlo sa to stať aj takto: Do Mekky prichádza indický pútnik Baba Budan a pred návratom domov prehĺta slušnú dávku plodných kávových zrniek. Úrodné semená kávovníka tak vo svojom bruchu pašuje do Indie, kde sú úspešne vypestované a India sa stáva kolískou kávy pestovanej východne od Arábie, pretože odtiaľ sa kávovník rozšíril do ďalších poľnohospodárskych oblastí a našiel svoju cestu aj do Európy a jej botanických záhrad.
Víno Arábie, kávové domy
Káva sa v polovici 16-teho storočia stala známou pod označením "víno Arábie", pretože moslimovia ju začali piť ako náhradu za zakázané víno, ceniac si zvlášť jej povzbudivé účinky.
Čoskoro sa začala piť vo verejných priestoroch a ľudia navštevovali takzvané "kávové domy" (predchodcovia dnešných kaviarní), aby sa pri káve rozprávali, počúvali hudbu, pozerali tanec, hrali šachy, či sa nechali zabávať historkami rozprávačov.
Kávové domy v Turecku sa stali známe aj ako školy poznania, pretože sa v nich často viedli hlboké filozofické a vedecké debaty.
Vďaka kávou očareným cestovateľom, ktorí priniesli zo Stredného východu do Európy správy o tomto nápoji i o kávových domoch smeruje v roku 1615 prvá väčšia zásielka kávy z Turecka do Benátok, kde je neskôr otvorená prvá európska kaviareň.
Prvá kaviareň bola v našich "končinách" v 18. storočí
Do Viedne káva prichádza v roku 1683 tesne po tom, čo bolo mesto obliehané Turkami. Káva bola skonfiškovaná armádnym úradníkom, ktorý jediný poznal jej využitie a prikázal Turkom zanechať svoje zásoby pri úteku z Viedne ako poplatok za špionáž. Neskoršie si tento úradník otvoril kaviareň vo Viedni a zbohatol.
Pitie kávy sa stáva stále populárnejším a koncom 17. storočia vzniká veľa ďalších kaviarní aj v ostatných Európskych štátoch vrátane Francúzska, Holandska a Anglicka. V Prahe otvoril prvú kaviareň v roku 1714 Turek Deodat na malostranskom konci Karlovho mostu.
Pestovanie kávy v holandských kolóniách urobilo Amsterdam dôležitým centrom pre obchodovanie s touto komoditou.
Za príbeh kávy môže dovolenka
S cestou kávového zrnka do „Nového sveta" je spojený fascinujúci dobrodružný príbeh francúzskeho námorného dôstojníka menom Gabriel MathieudeClieu.
V roku 1723 trávil svoju dovolenku v Paríži a pri svojich návštevách kaviarní zahorel vášňou ku káve a rozhodol sa priviezť kávovník na ostrov Martinik, kde slúžil. Keď nastupoval na palubu lode so sadenicou kávovníka chránenou pred účinkami morskej vody a nepriazňou počasia v sklenenej skrinke, ešte netušil, že za svoju kávovú lásku bude nasadzovať aj vlastný život.
Na rušnej plavbe totiž musel prežiť ohrozenie lode pirátmi z Tunisu, osobne čeliť sabotážnemu pokusu o zničenie rastliny, pri ktorom sadenica prišla o vetvu, statočne bojovať s bezvetrím a keď bola pitná voda na prídel, dávať väčšiu časť svojej dennej dávky drahocennej rastline.
Po vytúženom priplávaní na Martinik kávovník presadili do pôdy a neprestajne strážený rástol, rozmnožoval sa a v roku 1726 priniesol svoju prvú úrodu, aby sa mohol ďalej rozšíriť do Strednej Ameriky.
Misionári, obchodníci a osadníci cestujúci za svojím poslaním zvlášť v 18. storočí sa významne zaslúžili na rozšírení pestovania kávovníka po celom svete v oblastiach s vhodnými klimatickými podmienkami. A tak si táto rastlina a legendárny nápoj z nej pripravovaný nakoniec podmanil celý svet.
Informácie sme čerpali z portálov extra.cz a dobrakava.eu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
