Ruské vrtuľové lietadlo v piatok narušilo vzdušný priestor Dánska, kde preletelo v blízkosti ostrova Bornholm a následne preletelo aj cez vzdušný priestor Švédska. Správy o incidentoch sa objavili v médiách uplynulý víkend po tom, ako ich potvrdili miestne vlády.
Kým v čase mieru bolo niečo podobné bez väčšej odozvy, od vypuknutia vojny na Ukrajine vzbudzuje táto téma zvýšený záujem verejnosti. Aj keď môže narušenie vzdušného priestoru znieť vážne, automaticky to neznamená, že jeho cieľom je vyvolať konflikt.
Ako približuje bezpečnostný analytik Andor Šándor, niečo podobné sa deje pomerne často a nie iba zo strany Ruska.
„Lietadlá takto často zisťujú, aká je reakcia protivzdušnej obrany daného štátu. Chcú vidieť, ako reagujú radary, pozemné prostriedky protivzdušnej obrany a čo sa deje v letectve. Skrátka, takto ‚testujú‘ obranu. Nie je to nič neobvyklé,“ hovorí.
Šándor vysvetľuje, že k incidentu môže dôjsť aj omylom. Lietadlo sa môže vychýliť a dostať sa do cudzieho vzdušného priestoru celkom náhodou.
Jozef Sabo z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach dopĺňa, že piloti v lietadle môžu napríklad zabudnú nahlásiť svoju polohu a preladiť na frekvenciu, ktorú má pod správou iný štát. „Nevyžiadajú povolenie na vstup do daného priestoru. Potom sa incident rieši podľa závažnosti,“ uviedol.
Riadiaci letovej prevádzky, ktorý lietadlo vidí na radarovej obrazovke, sa najskôr pokúša pilota kontaktovať na rôznych iných frekvenciách. Napríklad na predošlej, na ktorej bol naladený alebo na núdzovej frekvencii.
Narušenie vzdušného priestoru sa spája aj s únosom lietadla. K týmto udalostiam ale dochádza oveľa sporadickejšie.
Andor Šándor približuje, že v rámci protivzdušnej obrany má každá krajina radary, ktoré majú podstatne väčší dosah, než je jej výsostný vzdušný priestor.
„V momente, keď je zrejmé, že lietadlo naruší vzdušný priestor, okamžite štartujú stíhačky, aktivuje sa pozemná protivzdušná obrana, teda rakety na zemi. No nikde nie je napísané, že po lietadle ihneď strieľajú,“ dopĺňa bezpečnostný analytik.
K danému lietadlu posielajú stíhačky podľa príslušného protokolu. Držia pohotovosť a zisťujú príčinu, prečo pilot nereaguje. „Obzvlášť pri dopravných lietadlách zisťujú, čo sa deje v kokpite a či sa tam nestalo nič vážne. Pozrú sa do kabíny a pilotom dávajú signály. Je to komplexný problém,“ hovorí Šándor.
Posádka môže napríklad aj stratiť vedomie a lietadlo môže pokračovať v režime autopilot bez kontroly. „Ak však išlo iba o nedbanlivosť, piloti si svoju chybu uvedomia v momente, keď sa vedľa nich zjavia stíhačky,“ uvádza Sabo. Piloti v stíhačkách si cez okno v pilotnom priestore môžu všimnúť aj to, že lietadlo unášajú.
Švédsko a Dánsko si po narušení vzdušného priestoru predvolali ruských veľvyslancov. Takáto reakcia v čase mieru nie je bežná. „Teraz je situácia vyhrotenejšia vzhľadom na to, že ten, kto narušil priestor, je Rusko. To Rusko, ktoré vedie vojnu na Ukrajine. Reakcia v podobe pozvánky veľvyslanca nie je v čase mieru zvyčajná a až tak sa to nedramatizuje. V tejto dobe je opačná reakcia celkom pochopiteľná,“ uvádza odborník Šándor.
Rusi už nahlas niekoľkokrát povedali, že sú proti vstupu Švédska a Fínska do NATO. „V zásade, ak by tomu chceli zabrániť, dobre vedia, že je to otázka svetovej vojny s Alianciou,“ približuje odborník.
Členské štáty NATO na vzdušnej obrane spolupracujú. Keď napríklad letí lietadlo bez spojenia nad Slovenskom, automaticky sa krajina spája so svojimi susedmi a vzájomne si lietadlo „odovzdávajú“.
„Nad tak malými krajinami ako Slovensko, Česko či Maďarsko lietadlo preletí za menej ako hodinu. Stíhačky ho sprevádzajú po celom území krajiny. Slováci ho prevádzajú na Slovensku, v Česku ho už prenechajú Čechom a podobne. Ak majú v lietadle za cieľ zaútočiť napríklad na jadrovú elektráreň, stíhačky musia v sekunde zareagovať a zostreliť ho. Takto strážia lietadlo až do momentu, kým hrozba nepominie,“ dodáva Sabo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
