Z úst predstaviteľov štátu, volených zástupcov ľudu, čoraz častejšie počujeme neslušné slová a neštítia sa ani vulgarizmov. Naposledy si veľkú pozornosť vyslúžil nedávny prvomájový protest strany Smer. Jeho čelní predstavitelia si na mušku zobrali nielen prezidentku, ale šírili konšpirácie aj o vojne na Ukrajine či vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Doba sa zmenila a s ňou pritvrdila aj politická scéna.
„Je to novinka,“ zhodnotila vulgárne prejavy politikov Smeru politologička z Katedry Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. „Strana Smer nie je nováčikom na politickej scéne. Pôsobí tu bezmála 20 rokov, ale doposiaľ nebola známa tým, že by práve jej politické špičky využívali nadmieru vulgarizmy,“ uviedla politologička s tým, že máme skúsenosti s politikmi, ktorí používali vulgarizmy v minulosti, ale patrili k ich slovníku od úplného začiatku.
„Toto absolútne nezvládli,“ uviedol na margo protestov prezident Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václav Hřích. „Videli sme v minulosti prejavy, ktoré boli cez hranicu slušného správania. Ale doteraz to bolo skôr spájané s tou extrémnou súčasťou politického spektra. Asi by sa nemalo očakávať, že takáto strana, ktorá je súčasťou aj európskych zoskupení, dovolí, aby jej predstavitelia, ale aj priaznivci takto komunikovali na mítingoch. Hlavne, keď to prekročilo všetky možné hranice slušnosti, tak to nezastavili, to by som považoval za hlavný problém,“ dodal Hřích.
Uchýlenie sa k vulgarizmom svedčí o tom, že Smer cieli na špecifickú skupinu voličov, myslí si Világi. „Posunula sa od pôvodnej ľavicovo-populistickej strany cez hnutie tretej cesty k mainstreamu sociálnej demokracie. A aktuálne sa opäť posúva a vyzerá to, že mieri skôr k extrému a využitiu národno-sociálnej rétoriky,“ dodáva. A práve tento posun k extrému môže podľa nej znamenať aj to, že strana mení jazyk a štýl politickej komunikácie.
Smer sa podľa Hřícha snaží silnejšími vyjadreniami ešte viac polarizovať spoločnosť. „Len to prekročilo všetky medze normálnej komunikácie a slušnosti,“ dodáva.
Jedna zo stratégií, ktorá podľa neho funguje, je vybrať si toho najsilnejšieho súpera. Najdôveryhodnejším politikom je prezidentka. „Takže logicky si vybrali svojho súpera a voči nemu sa vymedzujú. Bolo to tak aj v minulosti,“ vysvetľuje Hřích.
„Voliči Pellegriniho Hlasu a Ficovho Smeru sa začínajú názorovo rozlišovať. To znamená, že Smer môže odčerpávať Republike alebo kotlebovcom. Už ťažšie OĽaN-u, strane SaS, PS a už aj Hlasu. Je možné, že ako keby veľmi extrémna intenzívna rétorika súvisí práve na udržanie tých pre Smer relatívne dobrých čísel,“ konštatuje šéf agentúry AKO.
V prieskumoch verejnej mienky sa strana Smer zväčša umiestňuje na druhej priečke za Pellegriniho Hlasom. „Ale potenciál, že by radikálne vyskočili hore a vrátili sa do čias, kedy mali 44 percent, to nie je možné,“ dodáva Hřích.
Dôležité budú najmä nasledujúce týždne. Smer je totiž veľmi závislý na komunikácii svojho lídra.
„Ak by Roberta Fica vzali do väzby a komunikovať by nemohol, tak tam by som videl problém pre stranu, odstrihol by sa komunikačný tok. Nikto z ich predstaviteľov nevie komunikačne nahradiť Roberta Fica, ktorý, povedzme si úprimne, je veľký profík,“ konštatuje sociológ Hřích.
Ako príklad uviedol stratu preferencií Sme rodina, keď bol jej líder Boris Kollár v nemocnici a nemohol komunikovať. „Začali mu klesať čísla. Postupne sa ozýval prostredníctvom sociálnych sietí, čísla sa mu vrátili. Napriek tomu, že celá kauza nehody nebola ešte ukončená,“ uzavrel Hřích.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
