Už o pár dní pristane vesmírna sonda na vzdialenej kométe . Volá sa
Rosetta a k cieľu letela desať rokov. Prístroje, ktoré na nej sú,
pomáhali vyvíjať aj slovenskí vedci.
Sonda Roseta sa ku kométe Čurjumov-Gerasimenko priblížila na vzdialenosť 100 kilometrov. Už o deväť dní začne pristávací modul zostupovať na jej povrch. Na jednom z prístrojov pracoval aj košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.
„Prístroj, tzv. ESS procesor zabezpečuje oddelenie pristávacieho modulu od hlavného orbitera a komunikáciu medzi orbitálnym komplexom a tou časťou, ktorá pristane na povrchu."
Veľkolepé divadlo je od zeme vzdialené 400 miliónov kilometrov. Sonda nahliadne do histórie vesmíru a najmä našej slnečnej sústavy. Skúmať sa bude aj prítomnosť organických molekúl. Rosetta spolu s kométou letia rýchlosťou asi 55-tisíc kilometrov za hodinu. S napätím sa očakáva pristávací manéver.
„Myslím si, že to pristátie je veľmi riskantný proces, kométa rotuje, lander bude uvoľnený vo výške 22 km a zostup potrvá 7 hodín." Nikto na 100 percent nevie z čoho je povrch kométy, sonda sa doň môže zaboriť ale aj odraziť. Tisícky ľudí, medzi nimi aj košickí vedci sú preto oprávnene nervózni.
„Samozrejme, to napätie sa stupňuje, boli to dva roky práce, dva roky čakania na štart a 10 rokov letu..a teraz to vrcholí."
Tak ako Rosettská doska pred dvesto rokmi pomohla rozlúštiť hieroglyfy a odhaliť tak tajomstvo jednej z najväčších civilizácii sveta, aj sonda Rosetta pomôže pri skúmaní pôvodu našej slnečnej sústavy.
KOŠICE/ TV Markíza
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
