Počasie na Slovensku je v tomto období premenlivé. Striedajú sa vysoké teploty s búrkami a dažďom, čo spôsobuje ťažkosti nielen vodičom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto pravidelne vydáva výstrahy pred búrkami či dokonca záplavami.
Veľká voda opakovane zasahuje viaceré miesta Slovenska. Napríklad v Nitre majú momentálne po silných lejakoch zaplavené cesty, podjazdy a bojujú aj s bahnom.
Aktuálne sa navyše nachádzame v období, kedy by podľa starého príslovia mala 40 dní kvapkať povestná „Medardova kvapka“. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že dažďa je veľa a pranostika sa napĺňa, klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ vysvetľuje, prečo to tak nie je.
Ako približuje odborník, „medardovský“ charakter počasia sa dá definovať ako dlhodobejšie chladnejšie počasie. A ako naznačuje príslovie, je aj daždivé.
„V období na začiatku leta sa Atlantický oceán a európsky kontinent neohrievajú rovnako rýchlo. Okolo konca prvej júnovej dekády preto zvyklo dôjsť k zvýrazneniu prúdenia vlhkejšieho a chladnejšieho vzduchu od západu z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. Takto vznikla pranostika o Medardovej kvapke,“ hovorí Faško.
V tomto roku však zatiaľ Medardovo počasie nemáme. Síce prší veľa, čo by mohlo naznačovať opak, zároveň máme vysoké teploty a veľké teplotné výkyvy.
„Zatiaľ sa k nám vlhké vzduchové hmoty v týchto dňoch nedostávajú od západu. Naopak, dostávajú sa k nám od Maďarska alebo východného Rakúska. Prúdenie je južné alebo juhozápadné. Napríklad vo východných regiónoch Slovenska zaznamenávame tropické hodnoty teploty vzduchu. Toto je v príkrom rozpore s medardovským charakterom počasia. Vtedy by nemalo byť veľmi teplo, malo by byť skôr chladno,“ uvádza klimatológ s tým, že naplnenie pranostiky nie je vylúčené, keďže do konca júna ešte zostávajú tri týždne.
V minulosti sa príslovie „Medardova kvapka 40 dní kvapká“ napĺňalo oveľa častejšie ako v súčasnosti.
„Pamätám si, že keď sme maturovali, čo bolo dávno, v týždni pred skúškami bolo veľmi teplo, až horúco. Po tom, ako sme zmaturovali, čo bolo práve v období okolo Medarda, sa výraznejšie ochladilo. Príležitosť byť vonku a kúpať sa už, na naše nešťastie, nebola taká ako v akademickom týždni,“ spomína klimatológ.
Aj pred rokmi zaznamenávali klimatológovia na našom území horúce počasie, no ako opakuje, netrvalo dlho. „Niekedy išlo o jeden, dva či tri dni a potom prišla zmena. Chladnejšie a veľmi premenlivé a daždivé počasie niekedy trvalo aj dva týždne,“ uvádza Pavel Faško.
Teraz je situácia iná. Ak máme na území Slovenska veľmi teplé počasie, trvá spravidla dlhšie a aj sa častejšie opakuje. Chladnejších dní a dní, kedy neustále prší, je v súčasnosti menej.
„V minulosti bolo samozrejmosťou, že sa takéto daždivé dni skoncentrovali a bolo ich niekoľko po sebe. Výraznejšie sme sa nad tým nepozastavovali. Teraz, ak prší, ide skôr o búrky ako o trvalé zrážky. Medzi búrkovými lejakmi sú prestávky, môže svietiť slnko, môže sa otepliť,“ dopĺňa odborník.
To, ako sa napĺňala pranostika v posledných desaťročiach, ukazujú aj merania. Medardovi sa „nedarí“. „V poslednom tridsaťročí – od roku 1991 do roku 2020 – sú dlhodobé priemerné úhrny zrážok v mesiaci jún nižšie, ako boli v predchádzajúcom tridsaťročí od roku 1961 do roku 1990. To bolo obdobie, kedy sa pranostika napĺňala celkom dobre,“ uzatvára klimatológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
