Ľudí s anorexiou či záchvatovým prejedaním spája pocit menejcennosti a nedostatočnosti.
Múka s olejom, vreckovky namočené vo vode, jeden ryžový chlebík. Pre ľudí s mentálnou anorexiou sú to bežné veci, ktoré jedia. Jedlo vnímajú len ako čísla určujúce ich kalorickú hodnotu.
Ľudia, ktorí bojujú so záchvatovým prejedaním zas berú jedlo ako alkoholici. Celý deň si ho odopierajú a keď stratia kontrolu, dokážu zjesť všetko čo vidia, vrátane jedla z odpadkového koša.
Toto je zlomok z toho, čo cítia ľudia s poruchami príjmu potravy. Ochorenie má rôzne podoby a tí, ktorí ním trpia, môžu vyzerať odlišne. Spája ich však pocit menejcennosti a nedostatočnosti. Nový program pomoci im môže vrátiť chýbajúce sebavedomie a pomôže nastaviť zdravý vyvážený jedálniček. To všetko nájdu po jednou strechou.
Natália od malička zápasila s pocitom, že sa sama sebe nepáčila. Keď pribrala, okolie jej to dalo pocítiť. Dva roky si vážila každé sústo, ktoré do seba dala, cvičila a nedokázala sa ani rozprávať s ľuďmi bez toho, aby nemyslela na to, čo zjedla alebo čo bude jesť. Skončilo to anorexiou, z ktorej je dnes už úspešne vyliečená.
Keďže si ochorením sama prešla, vie, že liečba porúch príjmu potravy má na Slovensku ešte rezervy. Tá základná je v našich hlavách.
„Celkovo by v prístupe k liečbe akémukoľvek duševnému ochoreniu pomohla väčšia osveta v širšej verejnosti, aby sa ľudia nebáli vyhľadať pomoc vtedy, keď ju potrebujú. Hanba a strach sú stále, bohužiaľ, prítomné a brzdia ľudí v riešení ich psychického zdravia,“ hovorí Natália.
Organizácia Chuť žiť sa to snaží zmeniť. Založila multidisciplinárny program, do ktorého sú zapojené psychologičky, nutričné špecialistky, peer konzultantka a sociálna pracovníčka. Klienta sprevádzajú polročným programom, ktorý je pre nich zadarmo.
„Poruchy príjmu potravy sú psychické ochorenia, ktoré sa vyznačujú manipuláciou s jedlom. To znamená, že musíme riešiť hlavu, ale i telo a stravu,“ hovorí Natália.
Mnohí sa hanbia požiadať o pomoc a ešte ťažšie sa im hovorí o svojich neistotách a problémoch s jedením. V novom programe sa ako s prvou stretnú s tzv. "case manažérkou", ktorá ich sprevádza počas celej doby liečby.
„Poruchy príjmu potravy v spoločnosti narastajú. Máme aj 10-ročných klientov. Porovnávajú sa so spolužiačkami, sledujú, koľko jedia a ako vyzerajú. Sociálne siete posilňujú trend porovnávania sa a narúšajú sebavedomie mladých,“ vysvetľuje case manažérka Martina Šteinová.
Dodáva, že veľa ľudí si nechce priznať, že majú problém. „Niektorí si myslia, že kým nemajú podváhu, tak nemajú ani mentálnu anorexiu, ale poruchy príjmu potravy nemajú konkrétne číslo na váhe. Ide o to, aké emócie v nás vyvoláva jedlo. Ak spôsobuje stres či pocit viny, nie je to v poriadku,“ hovorí Šteinová.
Ani tieto pocity však pre niektorých nemusia byť signálom, že majú problém.
„Ak niekto vyrastal v rodine, kde bola obezita, už od detstva mohol počúvať poznámky ako ‚mal by si viac cvičiť, aby si nedopadol ako ja‛, alebo mama dostala čokoládu a povedala: ‚ty si daj, ja by som pribrala.‛ Alebo naopak, človek je veľmi chudý a stále počúva, ako mu musia ešte naložiť. Toto všetko vplýva na to, ako bude človek vnímať jedlo,“ vysvetľuje nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová, ktorá je tiež súčasťou tímu.
Zdroj:
Shutterstock.com/Photographee.eu
Podľa Natálie v spoločnosti stále prevláda názor, že človek s poruchou príjmu potravy je vychudnutý človek, ktorý zje jedno jablko denne a vylieči ho len to, že ho nakŕmia.
„Zabúda sa na to, že anorexia je len jedným z typov porúch a obraz mladej vychudnutej dievčiny len stereotyp, nie pravidlo. Poruchy príjmu potravy sa netýkajú len vybranej skupiny ľudí, a preto je dôležité ich destigmatizovať a liečiť komplexnejšie bez predsudkov,“ myslí si Natália.
Napraviť vzťah s jedlom a k sebe samému je najväčšia výzva pre ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy. Psychologické sedenia sú preto najdôležitejšou časťou celej terapie.
„Náš priestor je bezpečný. Tu môžete priniesť to, čo nedokážete nikde inde, ani v rodine,“ hovorí psychologička Petra Langová. Najčastejšie klienti prinášajú do poradne témy ako narušený sebaobraz, problémové vzťahy s rodinou a nízke sebavedomie.
Psychologička Miroslava Takáčová dodáva, že s klientmi robia aj autogénny tréning, ktorý v prvom rade človeka upokojí a pomôže identifikovať emócie, ktoré klient cíti.
„Naši klienti zažívajú stres, úzkosti, depresívne ladenie a pocity odpojenia sa od svojho tela. Niekto si odopiera jedlo, lebo má pocity viny. Pocity osamelosti môžu stáť za tým, že sa niekto záchvatovo prejedá. Každý to prežíva inak. Pre klientov nie je jednoduché to identifikovať. Jednou z techník je autogénny tréning. Je to relaxačná technika. Základom je uvoľnenie celého tela a spojenie sa s ním,“ vysvetľuje Takáčová.
Narušený sebaobraz sa prejavuje tak, že človek odvodzuje svoju hodnotu od toho, ako ho vníma okolie, alebo ako vyzerá. Podľa Takáčovej to môže súvisieť s traumatickým zážitkom zo školy či z rodiny. Dôvodov je zvyčajne viac a na psychologických sedeniach sa tieto dôvody snažia odhaliť a spracovať ich.
Prečítajte si tiež:
Majú aj klientov pod 18 rokov a tí musia chodiť do centra s rodičmi. Práca s rodičmi je podľa psychologičiek kľúčová.
„Často si neuvedomujú, že povedia niečo, čo dieťa zraní. Nehovoria to s cieľom ublížiť, ale takto to majú zažité, takto sú na to zvyknutí a príde im to normálne. My im musíme povedať, že toto nie je OK. Sú na to citliví a chcú sa posúvať ďalej,“ hovorí Takáčová o rodičoch.
Psychologičky sa zhodujú, že výhodou nového programu je aj to, že ony samy niekedy nevedia odpovedať klientom na otázky týkajúce sa výživy a stravy. Tie im dokážu zodpovedať nutričné špecialistky.
Natália dodáva, že dôležité je mať tiež pri sebe niekoho, kto nás vypočuje, podporí, nesúdi a nehodnotí.
„Verím, že každý človek má v sebe silu k zotaveniu a je možné sa uzdraviť i bez odborníkov. Odborníci sú tu na to, aby nás liečbou sprevádzali, pomáhali nám ju zvládať jednoduchšie a bezpečnejšie,“ myslí si Natália.
Nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová, ktorá je súčasťou tímu, aj prostredníctvom sociálnych sietí vyvracia mýty o jedle a chudnutí. Ten hlavný spočíva v delení jedla na zdravé a nezdravé.
„Takto vznikajú mýty. Niekto povie, čo je zdravé a ďalší tomu uverí. Potom zjeme niečo, čo je označené ako nezdravé a máme výčitky. Pokiaľ je táto výčitka hryzavá, nepríjemná, objavuje sa každý deň a zhoršuje kvalitu nášho života, máme problém,“ radí Kyseľová.
Prejavom porúch príjmu potravy je aj ignorovanie pocitu hladu a sýtosti. „Často počujeme tie rady, že keď si hladný, napi sa, daj si žuvačku. Z nejakého dôvodu sa bojíme dôverovať vlastnému telu,“ hovorí nutričná špecialista.
Zdravý prístup k jedlu sa podľa Kyseľovej prejavuje tak, že sa najeme vtedy, keď sme hladní a nespôsobuje nám úzkosť ani jedlo mimo plánu. „Ľudia s poruchou príjmu potravy nie sú schopní ísť na neplánovanú večeru s kamarátom, lebo by im to narušilo ich jedálniček,“ vysvetľuje Kyseľová.
Nutričná špecialistka Katarína Orlovská dodáva, že klientom nepripravujú jedálniček, pretože to môže spôsobiť, že sa naň budú fixovať. Dôležité je, aby bolo stravovanie pravidelné a aby klient sám dokázal do jedálnička pridávať jedlá, ktoré vynechával.
Zdroj:
Shutterstock.com/SewCream
„Sme v tom spolu. Klientovi sa snažíme pomôcť, aby nadobudol slobodu, postupne sa dostal k inštinktívnemu stravovaniu, rešpektoval svoje telo a potreby a aby bolo jedlo plnohodnotné a pomohlo mu uzdraviť sa,“ dodáva Kyseľová.
Prečítajte si tiež:
Nový program pre ľudí s poruchami príjmu potravy okrem psychologičiek a nutričných špecialistiek ponúka aj pomoc tzv. "peer konzultantky". Ide o osobu, ktorá si ochorením sama prešla a s klientmi sa rozpráva o ich živote a liečbe.
Mária Dvorská sama trpela anorexiou a teraz pomáha druhým. „Lekári a psychológovia sú dôležití v procese liečby, ale nie vždy nutne príde pochopenie, ktoré klient potrebuje. Predstavte si, že máte ochorenie a neveríte, že sa uzdravíte. Cítili by ste beznádej. Práve preto tu máme aj peer konzultantov,“ hovorí Dvorská.
Peer konzultant musí prejsť školením. Naučí sa, ako používať svoj vlastný príbeh ako nástroj pri liečbe druhých. Svojím príkladom ukazuje, že uzdraviť sa môže každý. „Klientom dávam nádej a pochopenie,“ hovorí Dvorská.
Aj Natália pôsobí ako peer konzultantka v organizácii, ktorá sídli v Prahe. Hovorí, že jej v procese liečby chýbal práve peer konzultant.
„Na sedeniach s peer konzultantom klienti preberajú aspekty liečby, ktoré sú pre nich momentálne aktuálne alebo nejak zaťažujúce, zdieľajú svoje prežívanie v bezpečnom prostredí, ktoré je viac neformálne a otvorené než s iným odborníkom,“ približuje Natália.
Liečba porúch príjmu potravy má na Slovensku podľa Natálie ešte rezervy.
Do programu organizácie Chuť žiť sa môžu zapojiť tí, ktorí trpia anorexiou, bulímiou alebo záchvatovým prejedaním. Nepotrebujú mať stanovenú diagnózu psychiatrom. Prihlasovanie je možné prostredníctvom online prihlášky alebo cez [email protected].
Anorexiu zažila v kritickom tínedžerskom veku aj influencerka Janka. O svojom príbehu hovorí otvorene prostredníctvom videí. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
