Článok je komentár.
Na konci minulého pracovného týždňa už všetci novinári pomaly vypínali svoje počítače, keď Robert Fico zvolal nečakane tlačovku. Išlo o prezidentovo veto k schválenému zákonu o minimálnom dôchodku. Niekto predsa musel ukázať pospolitému ľudu kto bojuje za nich, ale hlavne, kto bojuje proti nim.
Dve muchy jednou ranou
Opozícia už deň predtým orodovala u Andreja Kisku, aby zákon nepodpísal. Snažili sa verejnosti vysvetliť, že výška garantovaného minimálneho dôchodku musí byť rovnaká pre všetkých budúcich penzistov, aj pre tých z druhého piliera. Lenže ich chabý marketing a prezentácia skončila fiaskom, kedy si ľudia mohli akurát tak zapamätať, že broja proti minimálnemu dôchodku. Takže predsedovi Smeru stačilo len zopakovať dávno naučené formulky o sociálnych netvoroch.
S prezidentom to však také jednoduché Robert Fico nemá. Od prezidentských volieb, kedy Andrej Kiska v predvolebných debatách premiérovi zobral rétoriku sociálne cítiaceho, a ten sa zmohol len na ukazovanie nejakých ekonomických grafov, chodí okolo neho po špičkách. Postupne ho však nepriamo (cez internetové diskusie), a teraz aj priamo smeráci ohlodávajú. Čakajú len na príležitosť. Preto tá rýchlosť, tá tlačovka, skratkovitá rovnica. „Kiska aj s opozíciou sú asociálni, ale záchranca Fico včas proti nim zakročil!" A teraz ruku na srdce, komu by ste v tejto chvíli zatlieskali?
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo