Deťom do štyroch rokov to stačí iba povedať, školáci už vnímajú smrť ako nezvratnú.
Cintoríny začínajú pripomínať farebné vysvietené mestá. Na Dušičky si celé rodiny spomínajú na príbuzných, ktorí už medzi nami nie sú. Na cintoríny prichádzajú aj deti, mnohé ešte o smrti nepočuli. Poradíme vám, ako ratolesti povedať o smrti a čo to znamená, keď niekto zomrie?
V týchto dňoch si spomíname na zosnulých a o smrti hovoríme nahlas. Deťom do troch - štyroch rokov stačí jednoduché konštatovanie, že niekto zomrel. Až neskôr sa začnú pýtať na podrobnosti.
„Smrť je súčasťou životného cyklu a ako v prírode, všetko vzniká a časom zaniká. Aj kvetinky aj s ľuďmi je to tak, že v nejakej chvíli odídu, ale môžeme to odľahčiť, že sú v nebíčku, na hviezdičkách," vysvetlila psychologička Dagmar Kopčanová.
Užitočné rady nájdu rodičia aj v knihách. Napríklad, nepovedzte dieťaťu, keď niekto zomrel, že odišiel na ďalekú cestu, lebo pred každou cestou niekoho z rodiny bude v strese.
Opatrne aj s výrazom večný spánok. To, že niekto zomrel a teda zaspal môže najmenším zamotať hlavu. „Dieťa si hľadá paralelu so spánkom, že ked niekto zaspí, môže aj zomrieť, potom sa boja momentu, keď zaspia," dodala Kopčanová.
Lepšie sú výrazy ako odišiel, už sa nevráti alebo jeho život sa skončil. Asi v šiestich rokoch začnú deti chápať, že smrť je nezvratná. Pravidelná návšteva cintorína ich naučí, že všetko má svoje fázy, zároveň sa učia vážiť si svojich predkov.
Na cintoríne sa neponáhľame a pri spomínaní máme čas. A nielen odborníci si myslia, že v tomto prípade fantazírovanie netreba. A z napohľad smutnej pravdy sa niekedy vykľuje úsmevná realita.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
