Pripomíname si 35. výročie tejto udalosti.
V 80. rokoch socialistický blok začal vo väčšej miere pociťovať ekonomické problémy, ale aj ideologické rozpory. Jeden z nich bol aj v Poľsku, kde vzniklo odborové hnutie Solidarita. Komunisti ho považovali za antisocialistický živel, ktorý potrebovali dostať pod kontrolu.
„Odbory boli dovtedy pod prísnou politickou kontrolou. Vznikom takejto nezávislej iniciatívy sa však narušil štátom budovaný mýtus, že väčšina obyvateľov s vtedajším systémom súhlasí. Bolo to o to závažnejšie, že v odboroch boli najmä robotníci, ktorí boli považovaní za akúsi chrbtovú kosť vtedajšieho zriadenia," priblížil situáciu historik Michal Ďurčo.
Akcia Krkonoše alebo ako sme pochodovali na Poľsko
Lenže problémy v Poľsku sa dotýkali aj vtedajšieho Československa. Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák sa spolu s východonemeckým vodcom komunistov Erichom Honeckerom aktívne zapájali do sporu. „Títo dvaja politici sa nebránili dokonca ani vojenskému zásahu v Poľsku. Sovietsky zväz na čele s Leonidom Brežnevom si však uvedomoval, že z dôvodu rozdielnej vnútornej aj medzinárodnej situácie, ako bola v roku 1956 v Maďarsku alebo u nás v roku 1968, nebude možné potlačiť priamou vojenskou intervenciou," doplnil historik.
Napriek tomu sa československá ľudová armáda zúčastnila veľkého vojenského cvičenia na začiatku decembra v roku 1980, čo malo predstavovať bezprostrednú prípravu na vojenskú inváziu do Poľska. „Vybrané vojenské jednotky dostali ostrú muníciu a so všetkou bojovou technikou sa presúvali v mrazoch k poľským hraniciam. Tohto cvičenia, alebo skôr výjazdu, sa zúčastnilo aj množstvo vojakov zo Slovenska," povedal historik. Všetko sa to dialo pod krycím názvom Krkonoše.
Situáciu (dočasne) vyriešili
Sovieti napokon stavili na zlú situáciu v krajine a „poprosili" ostatné štáty východného bloku, aby Poľsku poskytli valuty z predaja svojich prídelov zo sovietskej ropy. Pretrvávajúce napätie sa vyriešilo, až keď poľskú vládu prevzal generál Wojciech Jaruzelski, ktorý sa stal zároveň prvým tajomníkom Poľskej zjednotenej robotníckej strany, teda de facto komunistickej strany.
„S ním prišla vláda tvrdej ruky, aby okolitým štátom a Sovietom dokázal, že vnútorné problémy si poľskí komunisti vyriešia sami. Už 13. decembra 1981 bol v Poľskej ľudovej republike vyhlásený výnimočný stav, ktorý na čas utlmil nárast podpory opozičného hnutia Solidarita jeho zrušením a prenasledovaním členov," uzavrel historik.
Solidarita však ďalej fungovala ako podzemné hnutie a výrazne prispela k porážke komunistov v roku 1989.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
