Napriek ťažkej diagnóze chcela skúsiť, aké to je bývať bez rodičov a mať svoju domácnosť.
Ako v krajine zázrakov - takto opisuje svoju radosť Stanka zo Starej Ľubovne, ktorá doma chodí po štvornožky. Napriek ťažkej diagnóze chcela skúsiť, aké to je bývať bez rodičov a mať svoju domácnosť. A to sa jej aj podarilo.
„Vitajte, poďte ďalej, nech sa páči.“
Víta nás žena, ktorá má od narodenia detskú mozgovú obrnu. Dodnes si pamätá, aké to bolo, keď v rukách prvýkrát držala kľúče od dverí tejto garsónky.“
„To bol pocit slobody,“ hovorí Stanka Hudačková
Predtým bola odkázaná na starostlivosť mamy, otca a sociálnych pracovníkov. Dnes je z nej samostatná žena.
V prenajatom byte si dokáže sama navariť, upratať, chodí aj na nákupy. Jednoducho sa učí, aké to je spoliehať sa len sama na seba.
„Musíte niekedy aj zaťať zuby a niekedy, keď si myslím, že to nedokážem, tak just sa zatnem a prídem na to, že to dokážem,“ hovorí.
Osud nadelil Stanke veľa trápenia, no ako hovorí, nemá zmysel sa sťažovať, chce žiť naplno a bez akéhokoľvek ponosovania, teda presne tak, ako to vystihujú jej verše.
„Svoj kríž si celý život nesiem, asi to tak malo byť, tak som sa s tým krížom naučila žiť.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
