Napriek hendikepu je Simona z Banskej Bystrice ukážkovým príkladom bojovníka na pohľadanie, ktorý už dosiahol v živote nejeden úspech.
Osud sa s niekým nemazná už od narodenia. Bolo to tak i v prípade mladej slečny Simony z Banskej Bystrice. Keby ste si s ňou písali, nemáte šancu zistiť, že je od narodenia uväznená v nevládnom tele. Napriek hendikepu je ukážkovým príkladom bojovníka na pohľadanie, ktorý už dosiahol v živote nejeden úspech.
Simona sa narodila pred 22 rokmi. Keď mala osem mesiacov diagnostikovali jej detskú mozgovú obrnu. "Vôbec nehovorím, dorozumievam sa smarfónom, tabletom, počítačom a písaním na papier. Mám funkčnú len pravú ruku, s ktorou dokážem písať, no len veľkými tlačenými písmenami, kvôli poruche jemnej motoriky," hovorí Simona Strelcová.
Detstvo bolo plné operácií. Na Slovensku, v Česku i v Poľsku. "Kvôli môjmu zdravotnému stavu som mala dva roky odklad nástupu do základnej školy, no horko- ťažko som sa tam dostala príčina bola, že nerozprávam, no vďaka bojovnosti mojej mamy ma vzali," opisuje Simona.
"Prešla si všeličím, lebo mala strach. Mala strach z rovesníkov, ako ju príjmu, či sa jej nebudú posmievať v tej škole," hovorí jej mama.
Telo síce neovláda, ale mozog pracuje na jednotku. Hravo zvládla základnú školu i obchodnú akadémiu. Dnes študuje na ekonomickej fakulte.
"Myslím, že môžem zodpovedne povedať, že nemám pozornejšieho študenta na seminároch. Povedala by som, že jej veľmi silnou stránkou je písomný prejav. V porovnaní so svojimi spolužiakmi je v tej najlepšej tretine, čo sa týka študijných výsledkov," hovorí Anna Vallušová z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici.
Kto si myslí, že Simona je "krehotinka", od pravdy je ďaleko. Narodená v znamení barana bojuje so životným údelom.
"Dcéra má tvrdú povahu samozrejme a je to na jednej strane aj dobre, lebo si ide pevne za svojim cieľom a ja ako matka som na ňu hrdá, že sa takto borí aj napriek nepochopeniam niektorých ľudí ide si za tým svojim," tvrdí Simonina mama.
A čo ju vie možno najviac naštvať? Predsudky druhých ľudí, ktorí ju vnímajú len na základe toho, že neovláda vlastné telo.
"O tom by som vedela veľa rozprávať... Najmä cudzí ľudia si myslia, že som aj mentálne postihnutá, a to je pre mňa veľmi nepríjemné," hovorí Simona.
Pri zariaďovaní izby si všetko riešila sama. Navrhla si ju presne podľa svojich predstáv. Oddychuje pri knihách a filmoch. Plynulá angličtina nie je žiadny problém.
Simonka síce nehovorí, ale veľmi rýchlo zistila, že má nadanie na opis všetkého naokolo. "Mala to byť iba detská hra na spisovateľku, ale keď som dopísala prvú poviedku, nevedela som si predstaviť život bez písania, tak som sa rozhodla, že napíšem knihu," napísala Simona.
Detský sen sa stal skutočnosť a vďaka dobrým ľuďom vydala pred pár týždňami knihu rozprávok. Na krste so slzami v očiach darovala výťažok z predaja na liečbu onkologicky chorých detí. "Beriem to tak, že keby nebolo môjho postihnutia, tak nie som tam kde som. Aj keď mám svoj hendikep, narodila som sa pod šťastnou hviezdou. V živote chcem pomáhať ľuďom s podobným osudom ako mám ja a stále písať. Mojím veľkým prianím je, aby aspoň jedna moja kniha bola sfilmovaná," vyznala sa Simona.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
