V sobotu 15. marca rozhodnete o štvrtom prezidentovi.
Už o desať dní budú občania v priamych voľbách rozhodovať o tom, kto bude ich prezidentom na najbližších päť rokov. O post prezidenta sa uchádza 14 kandidátov, teda historicky najviac. Ľudia budú môcť o novej hlave štátu rozhodnúť po štvrtýkrát.
Prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky sa stal Michal Kováč. V tajnom hlasovaní ho 15. februára 1993 zvolili poslanci Národnej rady SR. Keď sa v marci 1998 skončilo jeho funkčné obdobie, prezidentských právomocí sa ujala vláda na čele s Vladimírom Mečiarom. Nasledovalo desať neúspešných pokusov o zvolenie prezidenta v parlamente. V januári 1999 nakoniec poslanci schválili ústavný zákon o priamej voľbe hlavy štátu. Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnili 15. mája 1999. Zúčastnilo sa na nich 73,89 percenta oprávnených voličov. Voliči si vyberali spomedzi deviatich kandidátov, do druhého kola postúpil Rudolf Schuster (34,58 percenta) a Vladimír Mečiar (27,18 percenta). V druhom kole volieb zvíťazil Schuster so ziskom 57,18 percenta, stal sa tak naším druhým prezidentom.
Gašparovič vs. Mečiar a Radičová
V ďalších voľbách v apríli 2004 sa o post prezidenta uchádzalo 11 kandidátov. Do druhého kola prezidentských volieb postúpili Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Víťazom prezidentských volieb sa v druhom kole stal Ivan Gašparovič.
Získal hlasy 1 079 592 občanov (59,91 percenta). Jeho protikandidát Vladimír Mečiar získal podporu 722 368 voličov (40,09 percenta). K volebným urnám pristúpilo 43,50 percenta voličov. Zatiaľ posledné prezidentské voľby sa uskutočnili na jar 2009. Kandidovalo sedem ľudí, do druhého kola 21. marca 2009 postúpil Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.
Víťazom volieb sa v druhom kole 4. apríla stal Ivan Gašparovič. Ako prvý prezident SR tak funkciu vykonáva opätovne. Vo voľbách ho volilo 1 234 787 voličov, teda získal 55,53 % všetkých platných hlasov. Jeho protikandidátke Ivete Radičovej dalo svoj hlas v druhom kole tretej priamej voľby prezidenta 988 808 občanov, čo je 44,46 % zo všetkých platných hlasov voličov. Funkčné obdobie Ivana Gašparoviča sa končí 15. júna, keď inaugurujú nového prezidenta.
Ústava dáva prezidentovi rozličné právomoci
Zastupuje štát navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ale parlament môže za určitých okolností aj rozpustiť.
Podpisuje zákony, vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, vymenúva a odvoláva aj rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov.
Udeľuje vyznamenania, môže tiež udeliť milosť či amnestiu. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl a na základe rozhodnutia parlamentu môže vypovedať vojnu. Hlava štátu tiež uzatvára mier. Prezident vyhlasuje referendum a má právo veta, národnej rade teda môže vrátiť zákon. Najvyšší ústavný činiteľ národnej rade podáva správy o stave SR a o závažných politických otázkach, má právo vyžadovať si od vlády informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Hlava štátu vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedu ústavného súdu, vymenúva a odvoláva tiež sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady SR. Prezident napokon rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
