Extrémne mrazy a malebná príroda ako z rozprávky. To je momentálna realita najsevernejšieho slovenského kraja.
Mnohí ľudia sa v posledných dňoch predháňali a snažili sa vyfotiť čo najnižšiu možnú teplotu na domácich teplomeroch. Najskôr teplota klesla na - 33, potom na - 35 a vrchol sme dosiahli zo soboty na nedeľu, keď teplomer ukázal úctyhodných - 35,6 stupňa.
Povinnosti ma po dvoch týždňoch priviali späť domov na Oravu a nevedel som sa vynadívať na všetku tú prírodnú krásu.
Autobus zamrzol - klasika
Bolo ospalé sobotňajšie ráno a cesta ubiehala pomalým tempom. Vlak samozrejme meškal už v Púchove, no vedel som, že v Kraľovanoch nás Orava určite nesklame a počká. Pomalú cestu lemovali prekrásne prírodné úkazy na spojnici riek Váhu a Oravy.
Zo strmých svahov sa tiahli cencúle, ktoré sa podobali na ľadové vodopády. Na ľadových kryhách rieky Oravy odpočívali labute a divé kačice, ako keby aj ony podľahli kúzlu ospalej a mrazivej soboty. Scenériu železničnej dráhy lemovali zamrznuté torzá stromov, ktorá sa v slnečných lúčoch trblietali.
Na vrchole horského prechodu Príslop sa pred nami otvorila rozprávková panoráma Hornej Oravy. Zasnežené domy ako z Mrázika obklopuje smrekový les a nad celým divadlom sa na pozadí modrej oblohy, kopcov a dolín vyníma neohrozená vládkyňa, Babia hora. Tá je najvyšším vrchom severného okresu. Hneď pochopíte, prečo náš najväčší básnik Pavol O. Hviezdoslav tvoril práve v tomto kraji. Prírodná krása tu mysli jednoducho dovoľuje lietať.
Človek tu v zápase s prírodou často hrá druhé husle
Moja cesta sa skončila v Lokci, pretože mi neprišiel ďalší spoj. Dôvod - autobus zamrzol. Klasika, u nás nič zvláštne. V tomto regióne musíte mať jednoducho nadhľad, človek tu v zápase s prírodou často hrá druhé husle.
Po 30 min čakaní na zastávke ma už poriadne začali oziabať nohy. Teplomer sa blížil k - 23 stupňov. No ako tu býva dobrým zvykom, moja "spolustroskotankyňa" sa ma opýtala, kam idem. Povedal som, že do Novoti. Nevedela síce presne, kde to je, no ponúkla mi pomoc.
Ľudia si tu vedia stále pomôcť. Po chvíli som už bol doma v teple. Západniarov by to možno prekvapilo, no ľudia z Oravy sa z mrazivej zimy tešia. „Konečne je to tak, ako má byť. Poriadny mráz! Tak je to dobre. Aj pre prírodu. Poriadna zima a potom pekné leto," vraveli si chlapi medzi sebou.
Kúpanie na zamrznutej Oravskej priehrade
Aby sme vám čo najdôveryhodnejšie priblížili krásu poriadnej zimy, s malou nádejou som zavolal vedúcemu a zakladateľovi otužilcov z Námestova Paľovi. Na prosbu, či by sa pred kamerami neokúpali v zamrznutom jazere, odpovedal jednoznačne:
„Jasné, zajtra na obed príď na Oravskú priehradu." Tesne pred nedeľným obedom bolo solídnych - 22 stupňov. Spolu so mnou šiel aj Myšiak, môj dlhoročný kamarát, šikovný fotograf a kameraman.
Po chvíli jazdy autom sme dorazili k Oravskej priehrade. Chlapci tam už čulo makali, pílili a sekali ľad, aby si v ľade spravili priestor (ľadovú vaňu). Ešte mi to nedochádzalo, bol som dobre oblečený a bol krásny deň.
Trenírky už neboli mokré - zamrzli
Výhodou bolo, že trenírky už neboli mokré, zamrzli. Mohol som ich pokojne prepraviť v aute bez toho, aby som tam mal vodu. Chalani sa smiali. V pondelok som sa prebudil po výdatnom spánku úplne v pohode, bez kašľa či horúčky. Zároveň mi začala dochádzať jedna vec, že ten DiCaprio by to v tom Zmŕtvychvstaní za normálnych okolností neprežil.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
