A vraj láska je len chémia

Zdroj: BUX

Hlavní hrdinovia sa musia vyrovnať s ťažkými životnými skúškami a hľadajú odpoveď na otázku: Existuje vôbec „normálna" láska?

Henry Page nebol nikdy naozaj zamilovaný.
Hoci sa považuje za beznádejného romantika, ešte sa mu nestalo, že by sa mu v blízkosti nejakej baby silno rozbúšilo srdce, že by pre ňu nemohol jesť ani spávať. Ale keď v maturitnom ročníku nastúpi do Henryho triedy Grace Townová, niečo sa v ňom pohne.

Novinka Srdcu nerozkážeš nie je typický bezstarostný román pre tínedžerov. Hlavní hrdinovia sa musia vyrovnať s ťažkými životnými skúškami a hľadajú odpoveď na otázku: Existuje vôbec „normálna" láska?

Grace totiž nevyniká ktovieakým šarmom, nie je to typické dievča snov - kríva a chodí o palici, nosí neforemné a nadrozmerné chlapčenské oblečenie, vôbec sa o seba nestará, vyhýba sa spoločnosti ostatných.

Učiteľ angličtiny ich oboch poverí vedením školského časopisu a Grace zrazu prebudí Henryho zvedavosť. Zaľúbi sa do nej, hoci o jej minulosti nič nevie. Postupne zisťuje, že Grace bola kedysi iná a začína tušiť, že v jej živote sa muselo stať niečo, čo ju hlboko poznačilo.

A tak sa to stalo. Henry sa na okamih ocitol v ľúbostnom príbehu niekoho iného. Odohrávala sa tam veľká love story, ale nebola jeho, hoci si to veľmi želal. Bol iba vedľajšia postava, postava, ktorá má od seba držať dvoch hlavných hrdinov. A celý ten čas ju miloval tak, ako ona milovala druhého...

Zdroj: BUX

Začítajte sa do novinky Srdcu nerozkážeš

KAPITOLA 1

VŽDY SOM SI MYSLEL, že okamih stretnutia s láskou môjho života bude ako z filmu. Nie úplne, pochopiteľne, bez spomaleného záberu, vetra vo vlasoch a bez bezchybného inštrumentálneho soundtracku. Aspoň som si myslel, že v tom niečo bude. Ako keď sa ti na chvíľu zastaví srdce. Ako keď ti tvoje vnútro povie: „Vidíš? To je ona. Konečne po tom dlhom čakaní je to ona."

Ani jedna z týchto vecí sa nestala v momente, keď druhý utorok posledného roka na strednej škole Grace Townová prišla o desať minút neskôr na popoludňajšiu hodinu drámy, ktorú viedla pani Beadyová. Grace bola typ človeka, ktorý po príchode do akejkoľvek miestnosti spraví dojem, nie však pozitívny, ktorý u ľudí vyvolá okamžité a neskonalé očarenie. Bola priemerne vysoká, priemernej postavy a priemerne pekná. Boli to vlastnosti, ktoré by jej uľahčili aklimatizáciu v novej strednej škole, ktorá by bola inak obohatená nepríjemnými výstupmi nových spolužiakov, aké sú pri podobnej situácii bežné.

Na Grace boli tri výstrednosti, ktoré si človek všimol skôr, než by ju jej priemernosť mohla zachrániť:

1. Bola oblečená od hlavy po päty v chlapčenskom oblečení. Nie ako pouličné dievča oblečené v skejtovom oblečení, ale v typickom chlapčenskom oblečení, ktoré bolo na ňu až príliš veľké. Jej rifle mali byť pôvodne úzkeho strihu, no ona ich mala na bokoch prichytené opaskom. Napriek tomu, že bola len polovica septembra, nosila kockovaný sveter, pletenú čiapku a dlhý kožený náhrdelník s príveskom kotvy.
2. Vyzerala nečisto a nezdravo. Myslím, že som videl narkomanov, ktorí vyzerali lepšie ako ona v to ráno. (V skutočnosti som nevidel až tak veľa narkomanov, ale videl som seriály ako The Wire a Breaking Bad, a to sa ráta). Blond vlasy mala nerozčesané so zlým strihom. Pokožku mala bledú. Som si viac než istý, že ak by som ju zacítil kedykoľvek počas toho dňa, smrdela by mi.
3. Okrem tohto všetkého, akoby nebolo dosť vecí, ktoré jej sťažovali zapadnúť v novej strednej škole, Grace Townová chodila o palici.

A takto sa to stalo. Takto som ju prvýkrát videl. Bez spomalených záberov, bez vetra, bez soundtracku a predovšetkým bez toho, aby sa mi čo i len na chvíľu zastavilo srdce. Grace dokrivkala o desať minút neskôr. Potichu, akoby miesto vlastnila a akoby do našej triedy patrila už odjakživa, možno preto, že bola nová alebo čudná alebo preto, že len pri pohľade na ňu bolo pani Beadyovej jasné, že časť jej ja je nalomené. Grace si sadla na stoličku pri čiernej stene, ktorá bola na konci triedy. Palicu si položila na stehná a počas celej hodiny sa s nikým nebavila.

Ešte som sa na ňu asi dvakrát pozrel, no do konca hodiny som na ňu úplne zabudol. Nakoniec sa vytratila tak, že si to nikto ani nevšimol.
Toto naozaj nie je príbeh o láske na prvý pohľad.
Ale je to príbeh o láske.
Teda, plus-mínus.