Budúcnosť našej druhej najväčšej cirkvi ťažko odhadnúť.
Päťsto rokov od svojho vzniku. Evanjelická cirkev augsburského vyznania má jubileum. K evanjelikom sa na Slovensku kedysi hlásila väčšina ľudí. Postupne sa však vytrácajú.
Všetko sa začalo tým, keď v roku 1517 nemecký kazateľ Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu 95 výpovedí. Štúdiom Biblie dospel k poznaniu, že Božia milosť platí pre každého.
Reagoval aj proti zosvetáčteniu cirkvi, konkrétne proti predávaniu a kupčeniu s odpustkami.
Reformácia priniesla aj ďalšiu veľkú vec. Písmo sväté sa malo zvestovať v zrozumiteľnom jazyku. Gréčtinu, hebrejčiínu, či latinčinu nahradila rodná reč.
Lutherova reformácia mala medzi ľuďmi priam búrlivé prijatie. Húfne prestupovali na novú vieru.
Počet evanjelikov v tej dobe na území Slovenska dosiahol 80 percent a niektoré mestá ako napríklad Banská Bystrica boli dokonca celé evanjelické.
V 19. storočí silná skupina evanjelikov okolo Ľudovíta Štúra bránila slovenské záujmy pred maďarizáciou. Upravili spisovnú slovenčinu, ktorú používame dodnes. Počet evanjelikov sa ale výrazne znížil. Dnes tvoria už iba 6 percent populácie a stále miznú.
Pri sčítaní v roku 2001 sa k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania prihlásilo takmer 373-tisíc obyvateľov Slovenska. Pri sčítaní v roku 2011 to bolo približne 316 tisíc obyvateľov.
Podľa historika je za poklesom viac faktorov. Obdobie socializmu, historická rekatolizácia, ale aj takzvaná umiernenosť evanjelickej cirkvi.
Kňazi začali kázať v kostoloch svetsky bez utvrdzovania vo viere. Z rodín sa vytrácali evanjelické tradície a zvyky. Panovala tam ľahostajnosť a evanjelici začali prestupovať ku katolíckej cirkvi.
Budúcnosť našej druhej najväčšej cirkvi ťažko odhadnúť. 500. výročie reformácie by však pre evanjelikov mohol byť pozitívny impulz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
