Korupcia sa protestom zrejme neodstráni, vytvára však silný tlak na mocenské elity, aby s problémom niečo robili.
Protestov, ako ten utorkový, bolo už na Slovensku niekoľko. S účasťou väčšou ako 5-tisíc ľudí sa protikorupčný pochod zaraďuje k tým najväčším demonštráciám, ako napríklad protesty pred komplexom Bonaparte, pre predražené CT-čko či proti kauze Gorila.
Existuje viacero kritérií na to, ako posudzovať úspešnosť protestov. Takým najzákladnejším môže byť podľa psychológa okamžitá zmena. Ďalšou možnosťou je vytvorenie komunity ľudí, ktorá vytvára spoločné postoje, hodnoty, presvedčenia. Tu sa úspech dostaví až neskôr.
Psychológ Miroslav Popper uvádza ako príklad pochod žien na Washington pri inaugurácii Trumpa. „Ľudia nečakali, že ten úspech bude v tom, že by sa zmenil prezident, ale že sa trošku zmení rétorika v právach a postavení menšín a žien. A to sa postupne, myslím, deje. Netreba vidieť tú úspešnosť v tom, že sa niečo zmení okamžite," vysvetľuje Popper.
Utorkový pochod bol podľa sociológa Martina Slosiarika silným odkazom pre vládnucich politikov vtedy, ak by sa pochodu zúčastnilo dvakrát toľko ľudí. "Je rozdiel, keď do ulíc vyjde 5-tisíc a keď 10-tisíc alebo 20-tisíc ľudí. Vtedy to už vnímajú aj politici a mali by na to reflektovať," hovorí Slosiarik.
Podľa neho to, do akej miery sa ľudia mobilizujú do ulíc, je v povahe každého národa. "Vzory správania sú veľmi silno uložené v nás každom. Je to o každodennej korupcii v našom živote, v správaní sa napríklad s úradníkmi alebo lekármi," uzatvoril sociológ.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
