Pomôcť by mohla zmena zákona, aby sa predávali aj potraviny po záruke.
Kostarika zrušila armádu a peniaze investovala do ekológie a ochrany pôvodnej vegetácie. Gabun zaviedol selektívnu ťažbu dreva, aby lesy mali čas na obnovu. Vlády Nového Zélandu, Ruska, Rakúska a ďalších krajín si za prioritu stanovili rozvoj obnoviteľných zdrojov. Aj tieto príklady dokazujú celosvetový trend - chrániť životné prostredie, šetriť zdroje a brať si z prírody len to, čo človek potrebuje.
Napriek tomu berie ľudstvo oveľa viac a stovky miliónov ton potravín ročne končia na smetisku. Podobne sa správajú aj Slováci hoci niektorí nemajú čo jesť. Pomôcť by mohla zmena zákona. Dnes totiž obchodníci nemôžu predávať potraviny po dátume spotreby a často ich vyhadzujú. A to napriek tomu, že podľa odhadov až dve tretiny z nich by sa mohli skonzumovať.
Teraz si možno poviete, že ste už veľakrát zjedli niečo po záruke a nič sa vám nestalo. Problém však je, že aj keby obchodníci mohli takéto potraviny predávať, nikto z nich vraj nechce byť zodpovedný zato, ak sa spotrebiteľovi niečo stane.
Tí najväčší previnilci však nie sú obchodníci. Až 60 percent jedla vyhadzujú reštaurácie a domácnosti. A ak sa to nezmení, Európa bude na tom ešte horšie. Podľa odhadov sa do roku 2020 zvýši vyhodený odpad z potravín o 40 %. Teda ak v súčasnosti vyhadzujú krajiny Európskej únie 89 miliónov ton potravín ročne, onedlho to môže byť 126 miliónov ton.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo