Výsledok volieb skomplikuje život súčasnej vládnej väčšine.
Sobotňajšie (4.11.) voľby do VÚC sa skončili porážkou ĽSNS, ako aj porážkou vládnucej strany Smer-SD, ktorá si udržala len posty dvoch predsedov krajov. Skonštatoval to politológ Juraj Marušiak, podľa ktorého sú výsledky volieb prekvapením. On sám očakával, že bude zachovaná kontinuita oproti dovtedajšiemu stavu.
„V každom prípade sa týmto mení politická mapa Slovenska," uviedol vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV. „Je to pre Smer-SD naozaj nečakané. Domnievam sa, že sa príliš spoliehal na to, že voličské hlasy má viac-menej isté, garantované," poukázal Marušiak. Tvrdí, že najsilnejšia vládna strana bude musieť uvažovať o zmenách vo svojej politike, aj tej personálnej.
„Bude musieť uvažovať aj o tom, že sa môže stať jedného dňa, po pomerne dlhom období vládnutia, opozičnou stranou," predznamenal politológ. Domnieva sa, že výsledok volieb skomplikuje život súčasnej vládnej väčšine. "Doteraz vláda prebiehala pri dobrých vzťahoch s väčšinou predsedov samosprávnych krajov. Teraz veľkú časť regiónov bude mať nová vláda v opozícii," doplnil.
Na margo úspechu spojenej pravice, ktorá získala päť predsedov samosprávnych krajov, Marušiak uviedol, že si nemyslí, že samotná pravica očakávala takýto výsledok. Prehru Smeru-SD podľa neho podmienilo, že sa spoliehal vo viacerých krajoch na už opotrebovaných kandidátov, ktorí boli vo funkciách niekoľko volebných období. „Smer-SD doplatil aj na úpravu volebnej legislatívy, ktorú sám presadil, keď zrušil druhé kolo volieb. V ňom by mohol nepriaznivú situáciu ešte zvrátiť," doplnil.
Neúspech lídra ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorý neobhájil post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Marušiak vníma ako čiastočné zvrátenie trendu nástupu krajnej pravice v Európe. „Ukázalo sa, že mobilizácia voličov bola úspešná a, samozrejme, že bola aj nutná," uviedol politológ na margo snáh demokratickej časti politického spektra. „Na druhej strane považujem za veľmi zlú tendenciu, že práve líder takejto strany, akou je ĽSNS, sa stal hlavnou témou krajských volieb," uzavrel politológ.
Strane Smer-SD ublížila v krajských voľbách netransparentnosť a kauzy s podozreniami na korupciu na centrálnej úrovni. Pri moci je už dlho, čo tiež spôsobilo demotiváciu jej voličov. "Stredopravá koalícia práve tento fakt využila vo svoj prospech," povedal politológ Grigorij Mesežnikov s tým, že pomohla jej však i aktívna kampaň.
Podľa neho sa nedá spoľahlivo potvrdiť, že sa Smeru-SD stali osudné jednokolové voľby. Tvrdí však, že ich zavedením prišli strany o akúsi poistku.
Mesežnikova prekvapila situácia v Košickom samosprávnom kraji. "Pretože Richard Raši vyzeral neohrozene," povedal politológ. Jeho protikandidát Rastislav Trnka mal podľa neho zrejme posledné dni pred voľbami silnú mobilizačnú kampaň svojich voličov. Smeru-SD uškodil aj zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky dva týždne pred hlasovaním, tvrdí politológ.
Mesežnikov je rád, že sa Slovensko neprebudilo do hnedého rána. Nedovolí si ale tvrdiť, že by väčšina voličov začala inak vnímať politiku ĽSNS, ako doteraz. "Pretože Marian Kotleba získal takmer 10 000 hlasov," upozornil. Pod takýto výsledok krajských volieb sa podľa neho podpísali protiextrémistické aktivity a fakt, že sa voči kotlebovcom vymedzila časť politického spektra.
Za najprekvapivejšie výsledky volieb do samosprávnych krajov považuje politologička Darina Malová úspech spoločných kandidátov pravicových a konzervatívnych strán v Bratislavskom a Košickom kraji. "Výskumy predpovedali niečo odlišné, takže víťazstvo kandidátov spojenej pravicovej-konzervatívnej opozície je do veľkej miery asi najväčším prekvapením," skonštatovala.
Volebný výsledok vládneho Smeru-SD, ktorého kandidáti neuspeli vo viacerých samosprávnych krajoch, odráža podľa Malovej to, kto lepšie zmobilizoval voličov. Zdá sa jej, že úspešnejšie bolo práve spojenie opozičných strán. "Zmena volebného zákona podnietila a možno aj prinútila opozičné strany hľadať spoločnú stratégiu, a to sa im podarilo," doplnila. Výnimkou bol len Banskobystrický kraj, kde sa všetci kandidáti spojili voči doterajšiemu predsedovi kraja Marianovi Kotlebovi.
Myslí si, že sobotné (4.11.) voľby ukázali, že všetko závisí od mobilizácie voličov. Napriek tomu, že účasť bola vyššia ako v posledných voľbách do samosprávnych krajov, nedá sa zatiaľ podľa Malovej povedať, že ide o stály trend. "Všetko sa ukáže v nadchádzajúcich voľbách, keď príde k spojeniu regionálnych a lokálnych volieb, lebo účasť v mestských voľbách býva vyššia, a to by mohlo pomôcť aj regiónom," zhrnula Malová.
Za "optického" víťaza volieb považuje politológ Ján Baránek stranu OľaNO a opozičné strany. Naopak, za najväčší prepadák označil Smer-SD, ktorého kandidáti na predsedov neuspeli vo viacerých samosprávnych krajoch. Ako poznamenal pre TASR, neočakávalo sa, že strana bude až tak neúspešná.
"Zmena volebného zákona z dvojkolovej voľby na jednokolovú sa úplne minula účinkom, a tým, čo jej autori chceli dosiahnuť. V tomto prípade si Smer vôbec nepomohol, aj keď účelovo zmenili voľbu," povedal Baránek. Podľa jeho slov sa ukázalo, že prispôsobovanie si demokracie je nezmyslom a môže sa obrátiť voči autorom, čo sa aj stalo. "Smer v týchto voľbách naozaj pohorel," doplnil.
Poukázal tiež, že napriek tomu, že Marian Kotleba v opätovnej kandidatúre na post šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja neuspel, jeho výsledok bol dosť vysoký. "Svedčí to, že má podporu, ktorú nemožno ignorovať a s ktorou treba stále rátať," poznamenal s tým, že nevyhral aj za cenu toho, že išlo o súboj skoro všetkých kandidátov voči nemu. "Bolo treba veľké vypätia síl, aby nevyhral," upozornil.
Výsledky sobotných (4.11.) volieb podľa politológa vyslali signál, že politická scéna sa mení. Ich porovnávanie s parlamentnými voľbami však nepovažuje za správne, keďže jedny sú väčšinové a druhé pomerné. Najviac ho prekvapili najmä výsledky v Bratislavskom, Trnavskom a Prešovskom kraji.
Koniec dlhoročných predsedov niektorých samosprávnych krajov vníma ako požiadavku ľudí po nových myšlienkach a tvárach v politike. "Ten trend tu je, atmosféra politiky sa nám mení," skonštatoval s tým, že doterajšie mainstreamové politické sily ako keby boli na konci s dychom. Rovnakú situáciu podľa neho vidno aj v okolitých krajinách.
Kerekeš: Smer-SD doplatil na vlastnú reformu volebného systému
Zmena volebného systému vo voľbách do VÚC sa vymkla z rúk jej autorovi. Tak hodnotí výsledok sobotňajších (4.11.) volieb volebný expert Daniel Kerekeš. Vládna strana Smer-SD by podľa neho v zrušenom druhom kole volieb obhájila viaceré kreslá predsedov krajov, ktoré sa jej v rámci ňou presadeného jednokolového volebného systému nepodarilo získať.
„Autor reformy by nemal byť na nej stratový. Tieto voľby však ukázali, že si reformou poškodil," uviedol Kerekeš na margo Smeru-SD, ktorý presadil zmenu voľby predsedov krajov a v sobotňajších voľbách uspel len jeden jeho nominant. Úspech zjednotenej pravice, ktorá bodovala pri voľbe predsedov v piatich krajoch, expert netipoval, je pre neho prekvapením. Očakával, že doterajší predsedovia krajov posty vo väčšine obhája.
V politickej teórii existuje niečo, čomu sa hovorí koncept druhoradých volieb, pri ktorých sa volič nebojí riskovať a vyberať si aj z iných alternatív než tradičných, poukázal Kerekeš. Predpokladá, že voliči sa tiež zúčtovali so spôsobom, akým vládne Smer-SD.
„Výsledok volieb je pre vládnu stranu zdvihnutým varovným prstom, že stráca svojich voličov. Nemusí to však platiť pre prvoradé voľby, kde Smer-SD môže obhájiť pozíciu," domnieva sa. Personálne zmeny v Smere-SD, ktoré by reagovali na volebnú prehru, však nepredpokladá.
Zaujímavou je z pohľadu Kerekeša historicky najvyššia volebná účasť. Pripisuje ju tomu, že médiá aktuálnym regionálnym voľbám prikladali váhu a zároveň sa o priazeň voličov uchádzali zaujímavejší kandidáti. Zvýšený záujem o voľby je podľa experta aj dôsledkom mobilizácie demokratických síl, ktoré nechceli dopustiť výsledok spred štyroch rokov, keď v Banskej Bystrici nečakane uspel Marian Kotleba (ĽSNS).
„Vyššia volebná účasť mala za následok to, že krajná pravica neuspela a extrémizmus bol vytlačený na okraj," skonštatoval Kerekeš. Pre neho nie je prekvapením, že ĽSNS sa nedarilo ani pri voľbách do zastupiteľstiev VÚC. To podľa neho podmienil volebný systém, ktorý má väčšinové prvky. „ĽSNS je pomerne malá strana na to, aby mohla v jednotlivých volebných obvodoch získavať väčšinu," domnieva sa expert, že ak by sa poslanci VÚC volili pomerným systémom, ĽSNS by bola úspešnejšia.
Regionálne voľby podľa Kerekeša ukázali rozdrobenej opozícii, že sa opláca spojiť. „Bude na nich, ako budú schopné s týmto potenciálom pracovať ďalej," uviedol. „Možno by bolo načase pouvažovať nielen nad vytváraním volebných koalícií, ale aj nad nejakou všeobecnou integráciou," doplnil.
Všetko o voľbách do VÚC nájdete na našej stránke, na videu si môžete pozrieť mimoriadnu reláciu, ktorú odvysielala TV Markíza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
