Osudovým rokom Alexandra Dubčeka bol rok 1968.
Od úmrtia slovenského politika a štátnika Alexandra Dubčeka uplynie v utorok 7. novembra 25 rokov. Bol jednou z osobností moderných slovenských dejín, ku ktorej sa historici, ale aj širšia verejnosť neustále vracia.
Alexander Dubček, politik, ktorý po sebe zanechal sen o socializme s ľudskou tvárou a podľa českého spisovateľa Bohumila Hrabala - prvý ušľachtilý komunista - sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.
Zhodou okolností v tom istom dome, kde sa narodil Ľudovít Štúr. Veľa nechýbalo a narodil by sa v Spojených štátoch amerických. Jeho otec Štefan Dubček totiž v roku 1912 odišiel pracovať do amerického Chicaga ako tesár.
Na Uhrovec mal Dubček iba nejasné spomienky. Ako trojročný sa spolu s rodičmi ocitol na družstve Interhelpo v dnešnom Biškeku v Kirgizsku, ktoré bolo súčasťou vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Z dôvodu ťažkých klimatických podmienok členovia družstva postupne Kirgizsko opúšťali. Dubčekovci sa na určitý čas usadili v meste Gorkij (dnes Nižnij Novgorod, Rusko).
V čase, keď začínala písať svoje krátke dejiny vojnová Slovenská republika (1939 - 1945), sa v roku 1939 rodina vrátila na Slovensko. Svoj nesúhlas s politikou vojnovej republiky vyjadril mladý Dubček nielen vstupom do vtedy ilegálnej Komunistickej strany Slovenska (KSS), ale aj účasťou v Slovenskom národnom povstaní.
V SNP bojoval aj so svojím bratom a bol dvakrát zranený. Jeho brat v povstaní zahynul.
Po druhej svetovej vojne sa oženil a usadil v Trenčíne. Tam po roku 1948 dostal ponuku pracovať v politických štruktúrach KSS. V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave.
Začiatkom 60. rokov 20. storočia už zastával funkciu tajomníka Ústredného výboru (ÚV) KSS. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS.
Osudovým rokom Alexandra Dubčeka bol rok 1968. V politickej kariére sa posunul na najvyšší stranícky post. Bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).
Z tejto pozície začal svoje úsilie - reformovať ekonomický aj politický (totalitný) systém v bývalom Československu. Svojím reformným úsilím, známym ako Pražská jar, sa nestal len najobľúbenejším politikom v Československej socialistickej republike, ale aj svetovo známou osobnosťou. Jeho reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila augustová (1968) invázia vojsk vtedajšej Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR do ČSSR.
Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv. Sacharovovou cenou za slobodu myslenia ocenil Dubčekovo reformné úsilie aj Európsky parlament (EP), ktorý mu túto cenu udelil v decembri 1989.
Počas Nežnej revolúcie sa zapojil do procesu politických zmien. V decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr aj FZ Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V roku 1992 ho zvolili za predsedu Sociálno-demokratickej strany Slovenska.
Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred 71. narodeninami. Tragická nehoda sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca 1. septembra 1992.
Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave. Posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.
V bratislavskom Horskom parku na budove Horárne mu 6. novembra 2003 odhalili pamätnú tabuľu pri príležitosti 15. výročia udelenia čestného doktorátu univerzitou v talianskej Bologni.
Zákon o mimoriadnej zásluhe Alexandra Dubčeka o demokraciu, slobodu slovenského národa a ľudské práva je účinný od 1. januára 2009. V januári 2011 mu odhalili bustu v talianskej metropole Rím.
Režisér Laco Halama nakrúca filmový portrét politika a štátnika Alexandra Dubčeka podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka v produkcii RTVS a spoločnosti Filmpark production. V dobovom filme, dokumentárnej dráme Krátka jar, dlhá zima bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý bude predstavovať fiktívnu líniu subjektívneho spomínania na udalosti z roku 1968. Alexandra Dubčeka vo filme stvárňuje herec Adrian Jastraban.
Nový zákon 24. októbra 2017 zriadil štátne ceny Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka aj bez podpisu prezidenta SR Andreja Kisku. Činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života na Slovensku, budú oceňované Štátnou cenou Alexandra Dubčeka, ktorú bude udeľovať premiér.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
