O ročné batoľa, ktoré zostalo po tragickej nehode bez rodičov, sa postarajú pravdepodobne starí rodičia. Prísť o mamu a otca je pre dieťa veľmi ťažké. Rozprávali sme sa s mladým mužom, ktorý v detstve osirel. Opísal nám, ako ťažko sa vyrovnával so smrťou rodičov, keď ostal na všetko sám. Aj po dlhých rokoch má pri spomienke na mamu a otca slzy v očiach.
Mladý muž, s ktorým sme sa zhovárali, prišiel o oboch rodičov v tínedžerskom veku.
„V tomto bode je to silná emocionálna stopa, ktorá na dieťati ostane,“ vraví neuropsychológ Robert Krause. Veľa podľa neho závisí od toho, v akom prostredí následne tínedžer vyrastá a kto ho vychováva.
Mladík pripustil, že sa so smrťou rodičov nevedel vysporiadať. „Keď niekto vidí smutného človeka, mal by sa s ním porozprávať, či ho niečo netrápi,“ nabáda.
Riešením je aj odborná pomoc. Ale dôležité je mať okolo seba kamarátov a blízkych. „Snažil som sa vyhľadávať iné aktivity a byť pri niekom,“ spomína mladý muž.
Po smrti rodičov sa ocitol v detskom domove. Má ďalších dvoch súrodencov a starí rodičia by sa o všetkých postarať nedokázali.
Na život v detskom domove sa musel adaptovať. „Nebol som zvyknutý na to, že musím ísť spať, keď mi povedia, že musím odovzdávať telefón, nemôžem ísť von,“ hovorí. V tom čase mu to síce vadilo, no s odstupom času priznáva, že sa veľa naučil.
S rodičmi mal výborný vzťah. Rovnako aj so starými rodičmi, u ktorých dnes žije. „Viem, že moje deti nebudú mať starých rodičov,“ povedal.
Je mu ľúto, keď vidí, ako sa niektorí správajú k svojim rodičom: „Asi by si to uvedomili, až keď by ich stratili.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
