Zhruba 20 plne naložených kamiónov. Toľko potravín sa u nás vyhodí za rok. Štát chce z eurofondov vytvoriť systém, ktorý by potravinové prebytky vedel zužitkovať a dostal ich k ľuďom v núdzi. Zapojiť sa majú poľnohospodári, výrobcovia aj obchodné reťazce.
Ženy z krízového centra v Košiciach si prichádzajú po potraviny, ktoré im pravidelne daruje jeden z reťazcov. Z toho, čo sa nepredá, si môžu zobrať trikrát do týždňa.
Takúto pomoc si pochvaľujú.
So sieťou predajní má charita dokonca aplikáciu, v ktorej vidia, s čím a kedy môžu rátať.
„Vidím koľko kíl mi darujú aj rozpis potravín. Pomáhame aj rodinám, ktoré u nás nebývajú,“ tvrdí Miroslav Firda, vedúci krízového centra pre matky s deťmi, Košice.
V bratislavskej prevádzke obchodného reťazca zbierajú nepredajné prebytky každý večer. Denne darujú okolo 150 kilogramov potravín.
„To je tovar, ktorý má veľmi dobrú kvalitu, ale má poškodený obal. Pre nás je nepredajný,“ vraví zamestnanec predajne Peter.
„Za posledných 10 rokov sme rozdali viac ako 16-tisíc ton,“ poznamenala Michaela Lehotská, manažérka spoločenskej zodpovednosti Tesco.
To, čo venujú obchody, je však stále len zlomok. Na každého Slováka pripadá ročne 100 kilogramov potravín, ktoré skončia v koši. Aj preto, že v mnohých regiónoch chýbajú organizácie, ktoré by prebytky odkázaným doručili. Ďalšie obmedzenia sú v zákonoch.
„Roky bojujeme, aby sme mohli dostať aj menej trvanlivé potraviny ako syry a mäso, čo hygienici teraz zakazujú,“ poznamenal Firda.
„Len jedno percento prebytkových potravín sa zužitkuje,“ podotkla Alexandra Kolárik, riaditeľka Platforma potravinovej pomoci Slovensko.
Znížiť plytvanie má pilotný projekt z eurofondov, ktorý štát práve rozbieha. Za milióny eur zabezpečia kapacity aj koordinátorov, aby sa potraviny dostali k tým, ktorým by pomohli. Núdzou totiž trpí každý šiesty Slovák.
„Máme hladové doliny,“ skonštatovala Simona Zacharová, splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Projekt má pospájať samosprávy či charity s obchodmi, poľnohospodármi aj výrobcami. Pomôže to aj životnému prostrediu.
„Rátame niekedy v horizonte roka, roka a pol sa rozbehnú prvé centrá potravinovej pomoci,“ tvrdí Kolárik.
Najviac potravinového odpadu - až 40 percent, ale stále produkujeme v domácnostiach. Pri znižovaní plytvania teda treba začať aj od seba.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
