Nákazlivé ochorenie slintačka a krívačka (SLak) je veľkou témou posledných dní, keďže ide o jedno z najnákazlivejších infekčných chorôb na svete. Do pozoru postavilo vládu aj odborníkov a hovoria o nej aj bežní ľudia, ktorí sa obávajú o svoje zdravie.
Nové ohniská na Slovensku zatiaľ nie sú. Nákazu potvrdili v štyroch chovoch v okrese Dunajská Streda.
Pripravili sme pre vás najčastejšie otázky a odpovede o tomto ochorení, ktoré vás zaujímajú. Podrobnejšie informácie nájdete aj na stránke ministerstva pôdohospodárstva.
Ako sa slintačka a krívačka prejavuje?
Inkubačnú doba vírusu je 7 až 14 dní, u hovädzieho dobytka býva kratšia. Medzi prvé prejavy patrí pokles produkcie mlieka, potom zvýšená teplota, pľuzgiere a afty v ústnej dutiny, ktoré spôsobujú slintanie. Pľuzgiere a vredy sa objavujú aj v oblasti vemena a v oblasti paznechtu, teda „kopyta“, kde spôsobujú krívanie. Zvieratá v dôsledku bolesti strácajú chuť do jedla, hmotnosť a bývajú utiahnuté.
Musí mať každé vnímavé zviera príznaky?
Nie, ak sa však nachádza v blízkosti nakazených zvierat – v okruhu 3 km od ohniska nákazy, musí sa preventívne utratiť. Zvieratá sú infekčné a šíria vírus ešte pred prepuknutím príznakov.
Je nákaza smrteľná?
Pre dospelých jedincov v dobrej kondícii nákaza nie je smrteľná, horšie sú na tom mláďatá. Keďže ide o vysoko nákazlivé ochorenie, chovy sa celé zlikvidujú, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu.
Ako sa vírus prenáša?
Priamym kontaktom medzi infikovanými zvieratami, kontaminovaným krmivom, vodou, podstielkou, senom, kontaminovanými nástrojmi, oblečením a najmä obuvou personálu, kontaminovanými automobilmi a ich súčasťami. Vírus sa šíri aj vzduchom na desiatky kilometrov a je veľmi odolný, v prostredí prežíva veľmi dlho.
Čo je najčastejší spôsob prenosu?
Priamy kontakt medzi zvieratami, ale aj obuv personálu. Vírus je mimoriadne odolný a prežitiaschopný.
Šíri sa vírus aj vzduchom?
Vírus sa šíri aj vzduchom, vetrom, a to na desiatky kilometrov.
Prečo je nákaza taká nebezpečná?
Má extrémne ekonomické dopady, obnova chovov trvá roky.
Môže sa človek nakaziť slintačkou a krívačkou? Ak áno, ako?
Vo veľmi ojedinelých prípadoch sa môže vírusom nakaziť aj človek v závislosti od kondície jeho imunitného systému. Priebeh však býva mierny, takmer nebadateľný.
Môžu sa nakaziť psy, mačky, zajačiky, hydina?
Pre psov, mačky, kone, zajačiky či hydinu vírus slintačky a krívačky nepredstavuje zdravotné riziko.
Môže mať človek zdravotný problém, ak by vypil mlieko od kravy nakazenej slintačkou a krívačkou? Ak áno, aký?
Čerstvé mlieko od kravy, ovce či kozy v akútnej fáze nákazy býva zrazené a chuťovo nevhodné na konzumáciu.
Chráni pasterizácia mlieka pred nákazou človeka?
Konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje zdravotné riziko. Výrobky z pasterizovaného mlieka ako sú jogurt, sušené mlieko či dojčenská výživa sú bezpečné.
Mohol by človek ochorieť, ak zje mäso z takto nakazeného zvieraťa?
Konzumácia tepelne upraveného mäsa nepredstavuje pre človeka riziko.
Ničí vírus mráz?
Vírus je citlivý na teplo a kyslosť, mrazenie prežije. Počas zimy alebo chladnejších období dokonca prežíva dlhší čas ako v teple.
Je nebezpečné už len samotné priblíženie alebo dotyk takéhoto zvieraťa?
Pre vnímavé zviera áno, nákaza sa veľmi rýchlo a ľahko prenáša. Ľudia, psy či mačky sa nenakazia, nebezpečné sú pre vnímavé zvieratá, lebo môžu vírus prenášať.
Aké príznaky by mohol mať človek, na ktorého by tento vírus v nejakej forme (aspoň nepriamo) prešiel?
V absolútnej väčšine nákaza prejde bez povšimnutia, výnimočne vriedkami na jazyku a aftami na sliznici úst.
Aká je v takom prípade liečba?
Liečba spočíva len v tlmení príznakov, ktoré sú však minimálne, preto nie je potrebná.
Ak doma chovám domáce zviera nemám jesť mäso z neho ani piť jeho mlieko, keď je na Slovensku prítomná slintačka a krívačka?
Tepelná úprava mäsa a mlieka ničí vírus a zabezpečuje bezpečnosť potravín.
Môžem ísť navštíviť so psom rodinu, ktorá býva pri epicentre nákazy?
Áno, hoci pre zastavenie šírenia vírusu je kľúčové minimalizovať pohyb.
Prečo sa musia všetky vnímavé zvieratá utratiť?
Aby nákazu nešírili. Ide o vnímavé druhy zvierat v ohniskách nákazy ako aj v ďalších chovoch na základe posúdenia epizootologického rizika.
Môžu nákazu prenášať aj divo žijúce zvieratá?
Aj divo žijúce párnokopytníky – jelene, srnky či muflóny - bývajú prenášačmi vírusu, hoci im nespôsobuje vážnejšie zdravotné problémy. Aby vírus neroznášali, je podstatné ich v lesoch nevyrušovať.
Pozrite si reportáž z Televíznych novín z 27. 3. 2025. Ľudia z lokalít, kde sú ohniská slintačky a krívačky protestujú proti zabíjaniu zvierat v chovoch, kde nákaza nie je:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
