Vrátili sa zimné starosti i radosti. Na niektorých miestach krajiny aj poriadne fúkalo.
Sever Slovenska sa v nedeľu (6. 4.) zobudil do zasneženého rána. Vrátili sa zimné starosti i radosti. Na niektorých miestach krajiny aj poriadne fúkalo.
Možno posledný tohtoročný liptovskomikulášsky snehuliak, kúsok od neho zasnežené tulipány, vodiči s metličkami v rukách, aj dievčatko radujúce sa z nečakanej guľovačky so starým otcom.
Také aprílové, celé dopoludnie sneženie a slnko naraz. V okolitých dedinách snehu bolo viac, ale na obed sa už tiež topil. Prikryl aj lúky a lesy. Ak to nebude dlhšie, pre zvieratá to nie je problém.
„Dozvedel som sa akurát takú perličku, že na niektorých lokalitách sa zrejme už vyhrabali svište, čo je naozaj veľmi skoro. Pri takomto snežení budú musieť zase zaliezť a zahibernovať, tak pre nich je to trochu náročnejšie,“ vysvetľuje ekológ a ochranár Erik Baláž.
Náročné to je aj pre drobné vtáky, ktoré už prileteli alebo cez Slovensko letia ďalej. Pred dvoma rokmi to bolo rovnaké, kŕmidlá zobrali po ochladení útokom.
Vyššie horské polohy vo Vysokých a v Západných Tatrách zasiahlo sneženie najviac. Zvýšilo aj lavínové nebezpečenstvo. Pribudlo 20 až 40 centimetrov snehu.
Silný vietor zase potrápil Košický kraj. Stromy popadali na viaceré cesty. V parku v Michalovciach poškodili chodník a lavičku. Mesto upozornilo obyvateľov, aby sa radšej pohybu pri stromoch vyhýbali.
V Dulovciach na juhu Slovenska síce nenasnežilo, no ovocinári sú aj tak v pozore. Obavy o marhule sú opodstatnené.
„Vrátila sa nám zima, už len čakáme, že ráno bude snežiť. Bude to veľmi náročné, už v tejto fenofáze to vydrží možno mínus jeden, jeden a pol,“ hovorí ovocinár Dušan Szabó.
V noci na pondelok (7. 4.) by teplota v sade mohla dosiahnuť až mínus tri stupne. Zapli protiľadovcové siete, pripravili parafínové sviece a aj piecky.
Zachraňovať chcú slivky, čerešne, ale najmä marhule. Stromov síce majú viac, približne 30-tisíc, no aby im to finančne vyšlo museli si vybrať - zachrániť môžu len 12-tisíc - tých najdôležitejších.
„Boj je o to komplikovanejší, že je to na veľkej rozlohe. Náklady sú vysoké a je to aj veľmi náročná práca. Ľudia sú unavení, pretože nachodia veľké kilometre. Každú jednu sviečku treba ručne zapáliť a potom už len sledujeme teploty,“ dodal Szabó.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
