V Európskej únii sa podľa štatistík nelieči zhruba 50 až 70 percent ľudí s psychickým ochorením, na Slovensku je to asi 80 percent. Dôvodom je nielen nedostatok odborníkov, ale aj stále pretrvávajúca stigmatizácia v oblasti duševného zdravia. Odborníci v diskusii Vizionári sa zhodli, že starostlivosť o duševné zdravie je potrebné postaviť na troch pilieroch: otvorenom dialógu so všeobecným lekárom, využívaním tzv. nízkoprahových digitálnych intervencií (dostupné konzultácie a terapie s odborníkmi prostredníctvom telemedicíny, aplikácií a online služieb) a špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
Z pohľadu zdravotnej poisťovne Dôvera má každý siedmy poistenec diagnózu súvisiacu s duševným zdravím.
„Ak údaje vynásobíme tromi, na Slovensku si nejakou náročnou situáciou prechádzalo zhruba 750.000 ľudí. To sú ľudia, ktorí sú evidovaní, stále je však mnoho tých, ktorí pomoc nevyhľadajú. Narastá tiež spotreba antidepresív – v roku 2023 ide o zhruba 10-percentný nárast vo všetkých vekových kategóriách oproti roku 2019. V roku 2024 evidujeme 450.000 návštev psychiatra, častejšie odbornú pomoc vyhľadávajú ženy ako muži,“ uviedla liečebná pedagogička a terapeutka Monika Rusnáková z Dôvery s tým, že prevládajú neurotické, stresom podmienené poruchy a afektívne poruchy.
Hlavná odborníčka pre psychológiu na Ministerstve zdravotníctva SR Katarína Jandová avizovala, že pokiaľ ide o reálne dáta, finalizujú sa prípravy na začatie epidemiologickej štúdie mapujúcej duševné zdravie slovenskej populácie.
V súčasnosti je zároveň v pripomienkovom konaní zákon o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti.
Prijatie tohto zákona je jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti. Cieľom pripravovanej legislatívnej zmeny by bolo rozšíriť výkon profesie psychológ a psychoterapeut.
V súčasnosti je v systéme zdravotnej starostlivosti v rámci celého Slovenska okolo 700 psychológov, čo nezodpovedá potrebám obyvateľov, dodala klinická psychologička.
Nedostatok kapacít v otázke duševného zdravia, hlavnej v preventívnej oblasti, cíti aj všeobecný lekár pre dospelých Peter Lipovský. Podľa neho by sa mala zmeniť štruktúra preventívnej prehliadky s cieľom podchytiť aj duševné ťažkosti pacientov.
„Preventívna prehliadka je dnes venovaná fyzickému zdraviu, ale nevytvára sa priestor na to, aby nám pacient povedal o sebe niečo viac, aby sme podchytili úzkosti, depresie či závislosti,“ skonštatoval.
Na psychológov by bol podľa neho oveľa menší nápor, ak by viac týchto pacientov zachytil lekár prvého kontaktu. Zároveň súhlasí, že ženy sú ochotnejšie podeliť sa o svoje ťažkosti než muži.
Výskumy ukazujú, že až 70 percent ľudí, ktorí trpia psychickou poruchou, navštívia všeobecného lekára. Primárna starostlivosť má podľa psychológa Martina Poláka obrovský potenciál v pomoci duševného zdravia. Všeobecných lekárov totiž vníma ako nárazníkovú zónu pre ľudí s psychickými ochoreniami.
Celý proces by sa dal zefektívniť aj vyhodnotením dotazníkov merajúcich úzkostné či depresívne symptómy. Existujú už aj aplikácie na tzv. samoskríning psychických porúch. Ako však odborníci upozornili, ide hlavne o pomôcku.
„Akonáhle sa bavíme o miernych či stredne závažných problémoch, stresových, úzkostných, tam to môže byť relevantná forma pomoci, ale pri viac zaťažujúcich problémoch je potrebné vyhľadať špecialistu,“ dodal Polák.
„Mnohí hovoria, že v 21. storočí bude jednou z najdôležitejších tém pre ľudstvo, ako si udržať duševné zdravie a zabezpečiť elementárne fungovanie spoločnosti. Prechádzame obrovskou paradigmálnou zmenou spoločnosti. Sme v ďalšej fáze digitálnej zmeny, ktorá prebieha tak rýchlo, ako neprebiehalo nič v minulosti. Prakticky nikto z nás to nezvláda, niektorí ešte teoreticky držíme, ale obrovské množstvo ľudí sa rozloží pod váhou tlaku, ktorý je na nich vyvíjaný,“ skonštatoval sociológ Michal Vašečka.
Zároveň aj na Slovensku prevláda konzervatívny prístup, že keď niekto pociťuje nepohodu, tak ísť k psychológovi je obrovská stigma. Pozitívne podľa neho je to, že spoločnosť je ďaleko senzitívnejšia než v minulosti, a to najmä mladá generácia.
Hoci problémom je podľa odborníkov aj výkonom posadnutá spoločnosť, zodpovednosť za svoje duševné zdravie by v prvom rade mal niesť hlavne jednotlivec. Na druhej strane by mala spoločnosť vyvíjať nástroje pomoci.
Dôležité je nielen rozšíriť sieť ambulancií a odborníkov pre dospelých a deti, ale viesť otvorený dialóg s pacientom o duševnom zdraví a vplyve na somatické zdravie.
Predchádzať psychickým chorobám pomôže aj osvojenie si zásad zdravého životného štýlu, udržiavanie blízkych vzťahov a tiež workshopmi a edukáciou otvárať témy v oblasti duševného zdravia, ktoré sú stále tabuizované.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
