Slovensko nevyužíva všetky možnosti, ktoré má v oblasti obnoviteľných zdrojov. Výhodou je, že krajina má čistý energetický mix. Zvrátenie klimatickej zmeny nebude možné uskutočniť bez jadrových elektrární, zhodli sa odborníci na konferencii VIZIO ENERGO 2025. Veľkú výzvu podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho predstavuje aj umelá inteligencia, ktorá by sa mala používať aj pri riadení štátu.
Prezident Peter Pellegrini vníma umelú inteligenciu ako fenomén, ktorý výrazným spôsobom zasiahne nielen do našich životov, ale aj ekonomík.
„Myslím si, že umelá inteligencia by mala viacej byť používaná aj v rámci riadenia štátu. Aj my v Prezidentskom paláci sme sa rozhodli, že chceme byť lídrom a aj v oblasti riadenia spotreby našej energie chceme použiť umelú inteligenciu. Takisto chceme zaviesť a už ideme pilotne skúšať kontrolu legislatívneho procesu prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie,“ uviedol v úvode konferencie.
Zároveň avizoval, že sa chce téme venovať aj na stretnutí s odborníkmi pri okrúhlom stole. Ak bude podľa hlavy štátu Slovensko lídrom v používaní najmodernejších technológii v rôznych sektoroch, môže byť krajinou, ktorá sa skokovo posunie dopredu.
Umelá inteligencia má však určité nároky na energetickú infraštruktúru. A aj v tejto oblasti má Slovensko vďaka jadrovej elektrárni navrch.
Expert na energetiku Andrej Hanzel za výhody jadrovej energetiky v prvom rade považuje bezpečnosť dodávky elektrickej energie.
„Jadrová elektráreň dáva trvalý výkon 24 hodín denne. Nedáva ho síce celý rok, ale predpovedateľnú dĺžku roka dáva. Druhou veľkou výhodou je veľmi dobrá cena elektrickej energie. Znamená to, že možno nie tá najnižšia, ako by sme očakávali, teda blízka nule, ale veľmi dobre predikovateľná,“ dodal.
Zvrátenie klimatickej zmeny a nárokov na AI nebude možné bez jadra.
„Nepredpokladám, že ak bude dostavaný 4. blok Mochoviec, tak sa výrazne ovplyvní cena na európskom trhu s elektrinou. Zároveň už dnes máme spustené jadrové bloky, ktoré poskytujú zvýhodnenú elektrinu na základe dohody slovenských elektrární so štátom,“ uviedol Radovan Potočár, energie portál.
V rámci rozvoja jadrovej energetiky vláda vlani schválila zámer postaviť nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach. S projektom nového jadrového zdroja to Hanzel nevidí „veľmi ružovo“, keďže podľa neho chýba vôľa ho postaviť.
Potočár doplnil, že jadrové projekty sa predlžujú aj v iných krajinách, čo však môže spôsobiť ich predražovanie.
„Obnoviteľné zdroje, elektrifikácia, lepšie siete - to je cesta, ktorou by malo ísť Slovensko oveľa rýchlejšie. Máme na to aj mimoriadne veľké finančné prostriedky z EÚ,“ uviedol hlavný poradca Generálneho riaditeľstva pre klimatické opatrenia Dušan Chrenek.
„V rámci klimatického plánu je významná položka aj obnova budov, teda dosiahnutie pasívnych budov do roku 2050. My v tomto prispievame v rámci programu Obnov dom. Na Slovensku máme vyše milión rodinných domov, z toho vyše 70 percent je starších ako 40 rokov, čo si už zrejme vyžadujú obnovu,“ uviedol Richard Švirk, riaditeľ Sekcie Plánu obnovy zo Slovenskej agentúry životného prostredia.
Podľa riaditeľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky Jána Karabu sa nevieme zameriavať na to, čo je koncepčné. Príkladom môže byť energetická efektívnosť – to by mala byť úplná priorita vo všetkých oblastiach.
Podľa Lívie Vašákovej, riaditeľky divízie pre rozvoj spoločnosti a vzťahy s verejnosťou ZSE, je potrebné sa inak pozerať aj na cieľ dekarbonizácie s tým, že za cestu budúcnosti považuje elektrifikáciu.
Obchodná riaditeľka Energetickej divízie skupiny Veolia Petronela Chovaníková doplnila, že energetická tranzícia by mala prebiehať koncepčne a systémovo, ako napríklad v Japonsku, Číne či USA.
Jedným z inovatívnych konceptov v energetickom priemysle, ktoré Slovensko posúvajú dopredu, je podľa odborníkov okrem iného aj komunitná energetika, ktorá spája koncových odberateľov.
Podľa vedúceho dátovej vedy Slovenských elektrární Petra Kertysa sa v posledných rokoch zase očakáva, kedy sa postaví prvý malý modulárny reaktor.
„My v Slovenských elektrárňach sa na to chystáme už dva roky. Máme štúdiu Fénix spolufinancovanú Američanmi a hľadáme vhodnú lokalitu, aby bola bezpečná, ekonomicky rentabilná a spĺňala všetky potrebné štandardy,“ skonštatoval.
Podľa odborníkov je dôležitá aj diverzifikácia dodávok.
„Bavíme sa o troch energetických nosičoch: elektrina, plyn a ropa. Čo sa týka elektriny, tam nemáme v podstate žiadne možnosti, pretože elektrina buď v sieti je alebo nie. Čo sa týka plynu, ukázalo sa, že medzinárodný obchod s plynom je skvelá vec a čo sa týka ropy, tak tam má Európa tiež pomerne dobrú flexibilitu,“ dodal optimisticky na záver analytik INESS Radovan Ďurana.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
