Čaká sa k ním aj niekoľko mesiacov a niektorí už ani neprijímajú nových pacientov. Situácia s detskými špecialistami je pre ich nízky počet naozaj kritická. Pozreli sme sa na konkrétne čísla.
Porovnali sme si, koľko špecialistov je na Slovensku k dispozícii pre dospelých a koľko pre deti. Rozdiely sú veľké, aj keď je detí v populácii menej.
Napríklad detských gynekológov máme len 20 a kožných lekárov, tých je na celé Slovensko dokonca iba 16.
Dôležité však je aj to, ako sú rozvrstvení po krajoch. Na neurológa sa čaká mimoriadne dlho, niekde aj rok.
Tých síce máme 63, no niektorí ošetrujú pacientov aj vo viacerých krajoch. Najmenej ich majú v nitrianskom, kde sa postarať o deti musia traja.
Sú dokonca kraje, kde niektoré špecializácie nie sú vôbec. Napríklad trenčiansky a trnavský nemajú ani jedného detského chirurga.
No a najhoršie je to s detskými kožnými lekármi. Podľa dát NCZI nemajú deti k dispozícii ani jedného kožného lekára v piatich krajoch, a to v košickom, banskobystrickom, nitrianskom, trnavskom a trenčianskom.
Politici sa preto rozhodli hľadať pomoc u lekárov pre dospelých.
Deň čo deň sa pediatri stretávajú s tým, že rodičia s deťmi nevedia zohnať špecialistu, akého potrebujú. A ak ho už aj nájdu, čakanie na termín trvá dlhé mesiace
„Potom nastupuje opatrenie, že zodvihnem telefón a obvolám ja všetkých kolegov lekárov a vysvetľujem, prečo ten termín potrebujem naozaj skoro,“ uviedla hlavná odborníčka pre pediatriu MZ Elena Prokopová.
Opozičné KDH preto navrhuje, aby špecialisti pre dospelých mohli prijímať pacientov nie od 18 ako to je dnes, ale už od 15 rokov.
„Nie je to absolútne riešenie, ktoré vylieči všetky problémy slovenského zdravotníctva ani detí a dospievajúcich, ale je to podstatný krok k tomu, aby sa tá dostupnosť o čosi zlepšila,“ vyhlásil poslanec hnutia Peter Stachura.
Ministerstvo zdravotníctva však upozorňuje, že práve deti od 15 do 18 rokov navštevujú lekárov najmenej. Navyše v takomto prípade by nestačilo prepísať vek v zákone.
„Určite to nie je len o zmene 18-ky na 15-ku. Je za tým veľmi veľká zodpovednosť. Existujú špecializácie, kde ten lekár môže ošetrovať pacientov od narodenia až do smrti. To je napríklad imunológia, infektológia, otorinolaryngológa,“ dodala Prokopová.
Pri väčšine špecializácii je však zásadný rozdiel či ide o dospelého alebo o dieťa.
„Nie je to jedno, lebo vyšetrenie detí má svoje špecifiká. Dieťa je vo vývoji, aj tie pľúcne parametre sú iné, Musíme dbať na správne prevedenie spyrometrie a dávkovanie liekov. Je to aj o tom, že v detskom veku sú tie respiračné ochorenia veľmi časté a nasledujú potom astmy,“ vysvetlila pneumologička Antónia Hnatová.
Aby mohli ošetrovať deti od 15 rokov, museli by si urobiť nadstavbové štúdium.
„Špecializované pediatrické odbory sú nadstavbou nad pediatriou, čo znamená, že lekár musí byť najskôr pediatrom a až následne sa môže špecializovať,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva v stanovisku.
Ďalším problémom je, že ani špecialistov pre dospelých nie je na Slovensku dostatok a už teraz nestíhajú.
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu však tvrdí, že o detské lekárstvo je medzi študentmi medicíny výrazne vyšší záujem ako po minulé roky. Do budúcna by ich tak snáď mohlo byť viac.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
