Šéf veterinárov aj jeho predchodca apelujú najmä na prísne dodržiavanie opatrení.
Tridsať, či päťdesiat kilometrov na pevnine, násobne viac na mori. Prenos vírusu vzduchom je podľa bývalého šéfa veteriny veľmi jednoduchý, najmä keď je veterno.
„Takže preto to skáče z jedného kontinentu do druhého, a preto vlastne je celý svet vždy na pozore pred prenosom tohto vírusu,“ vysvetlil veterinár a bývalý riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.
Podľa virológa je slintačka a krívačka práve pre pomerne ľahký prenos vzduchom jedným z najinfekčnejších patogénov vôbec.
„Sú zdokumentované prípady aj stoviek kilometrov, ale toto nie je ten hlavný problém. Hlavný problém je ľudská činnosť,“ doplnil virológ SAV Boris Klempa.
Vírus dokáže v telách zvierat fungovať v porovnaní s inými ochoreniami oveľa dlhšie. A to dokonca aj bez vonkajších príznakov.
„Infikované zvieratá začínajú vo veľkom šíriť vírus ešte pred tým, ako sa u nich prejavia príznaky ochorenia,“ dodal Klempa.
Dezinfekčné brány, brody a prísna hygiena zamestnancov. Pýtali sme sa odborníka aj šéfa veterinárov, či to stačí.
„Hygienická slučka a ten brod má nesmiernu funkciu. Aj u nás možno niektorí farmári na to pozabudnú, ale teraz ich dali do aktívneho stavu. Je dôležité, aby tam bol účinný dezinfekčný prostriedok,“ uviedol Bíreš.
To, ako dlho tieto brody budú, závisí od toho, ako sa celá situácia bude vyvíjať, hovorí riaditeľ ŠVPS Martin Chudý. „Ale máme tu komplex celých opatrení pre celú Slovenskú republiku,“ dodal.
Slintačka a krívačka sa však môže prenášať aj divými zvieratami.
Na stole je aj otázka sprísnenia opatrení. Odborníci sa však zhodujú, že riešením nie je sprísnenie, ale dôsledné dodržiavanie opatrení.
Podľa virológa sa Slovensko bude môcť vrátiť do normálu až vtedy, keď zlikvidujeme infikované zvieratá a žiadne nové prípady v priebehu mesiaca neodhalia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
