Začal stopovať ešte ako tínedžer.
Tomáš Rusňák nie je typický cestovateľ s ťažkým kufrom, itinerárom a predplateným hotelom. Svet spoznáva stopom – spôsobom, ktorý je pre mnohých dnes už zabudnutou kapitolou dobrodružstva. Precestoval tak nielen Slovensko, ale aj desiatky krajín Európy, Maroko, Senegal, Izrael či Gruzínsko.
„Najskôr som sa stopovaniu štítil,“ priznáva. S cestovaním na zdvihnutý palec začal ešte ako tínedžer, keď bol skautom. „Raz sme sa s kamarátom potrebovali dostať do dediny. Iná možnosť nebola, tak sme to skúsili. Bola to z núdze cnosť. Zastavilo nám hneď prvé auto,“ dodáva.
Tento moment sa stal štartovacou čiarou pre jeho ďalšie cesty, ktoré sám opisuje ako kombináciu náhody, zvedavosti a otvorenosti voči ľuďom.
Po prvých domácich výpravách sa jeho obzory začali rozširovať. Slovensko mu bolo čoskoro malé. Stopovanie sa stalo životným štýlom a spôsobom, ako spoznávať nielen miesta, ale predovšetkým ľudí.
„Najčastejšie mi zastavovali individualisti. Nie kamionisti, ako si to mnohí predstavujú. Väčšinou sú to chlapi, ale nie je výnimkou, že aj ženy. Sú to ľudia, ktorí sa chcú porozprávať, alebo sú jednoducho zvedaví. Takto si spríjemnia cestu,“ opisuje s tým, že práve tieto stretnutia sú často najväčším prínosom jeho ciest.
Jeho príbehy zo sedadla spolujazdca ukazujú, že aj v dnešnom svete technológií, rezervácií a plánovania má spontánnosť stále svoje miesto. A že niekedy stačí len zdvihnúť palec a byť pripravený nechať sa prekvapiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo