Kardináli z celého sveta sa schádzajú v Ríme, kde sa v stredu 7. mája začne tajný proces voľby nového pápeža. Za zatvorenými dverami Sixtínskej kaplnky sa uskutoční konkláve, ktoré určí budúcnosť katolíckej cirkvi. Aké pravidlá riadia tento historický rituál a čo všetko sa musí odohrať, kým zaznie slávne „Habemus papam“?
Cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj, ktorý roky sleduje dianie vo Vatikáne, nám poskytol jedinečný pohľad na tajný a napätý proces voľby nového pápeža.
V rozhovore odhaľuje, čo kardináli v týchto dňoch robia, ako sa pripravujú na konkláve a aké rozhodnutia ich čakajú pri výbere pápeža, ktorý bude viesť cirkev v ďalšej etape.
Prečo Slovensko nemá kardinála?
Slovensko v minulosti malo kardinálov – Jozefa Tomka a Jána Chryzostoma Korca. Zhodou historických udalostí však ani jeden z nich nemal možnosť zúčastniť sa na konkláve. V súčasnosti Slovensko nemá kardinála z jednoduchého dôvodu, pretože pápež nikoho zo Slovenska nevymenoval. Som však presvedčený, že v budúcnosti kardinála opäť mať budeme.
Ako vyzerajú tieto dni kardinálov?
Počas uplynulých dní sa kardináli sústredili najmä na prípravu a samotný pohreb pápeža Františka. Po jeho pochovaní sa ich pozornosť presunula na blížiace sa konkláve. Každodenne sa stretávajú na takzvaných všeobecných kongregáciách – poradách, kde riešia organizačné záležitosti a diskutujú o tom, kto by bol ideálnym nástupcom na Petrovom stolci. Tieto stretnutia zároveň slúžia na vzájomné spoznávanie, výmenu názorov a lepšie pochopenie rozličných pohľadov na budúcnosť cirkvi.
Je niečo, čím sa táto voľba pápeža bude líšiť od predošlých?
Bude sa líšiť predovšetkým v jednej dôležitej veci. Do konkláve vstúpi najviac kardinálov v histórii. Zároveň ide o najväčšiu národnostnú rozmanitosť v dejinách cirkvi. Ešte nikdy predtým nebolo kardinálske kolégium také početné a národnostne pestré. Práve preto je dôležité, aby kardináli využili čas pred samotnou voľbou na diskusie, vzájomné spoznávanie aj konfrontáciu rozličných pohľadov. Ich úlohou bude vytvoriť si jasnú predstavu o tom, kam by sa cirkev mala po Františkovi uberať a kto z kandidátov najlepšie zosobňuje túto víziu.
Komunikujú kardináli medzi sebou počas prestávok o favoritoch?
Samozrejme, ako sa rozprávajú pred konkláve, tak sa rozprávajú aj počas konkláve. To nie je zakázané. Veľmi intenzívne medzi sebou komunikujú, dohadujú sa, ale nemôžu komunikovať s okolitým svetom ani so zamestnancami Vatikánu, ktorí sa pohybujú v ich blízkosti a zabezpečujú im stravovací a ubytovací servis.
Stalo sa niekedy v histórii, že by bol nejaký kardinál exkomunikovaný pre porušenie mlčanlivosti?
Nevylučujem to, ale neviem o takom prípade.
Hlasovať bude 133 kardinálov. Aby zvolili pápeža, musia sa zhodnúť viac ako dve tretiny. Väčšina z kardinálov nikdy nehlasovala. Ako dlho môže voľba trvať?
Konkláve sa mohlo začať už 5. mája, 15 dní po smrti pápeža. Tým, že termín posunuli o dva dni, akoby naznačovali, že si chcú dopriať ešte niekoľko dní navyše na diskutovanie, spoznávanie a uvažovanie. Verím, že keď všetko veľmi dobre premyslia, tak samotná voľba už nemusí trvať dlho. Ak by trvala dlhšie ako v prípade voľby pápeža Františka alebo Benedikta XVI., ktorí boli zvolení hneď na druhý deň, či Jána Pavla II., ktorý bol zvolený na tretí deň, tak by to nebolo nič nepredstaviteľné, keďže v minulosti boli aj konkláve, ktoré trvali veľmi dlho – niekoľko mesiacov, ba dokonca rokov, ale bolo by to prekvapujúce.
Prečo nemôžu hlasovať kardináli nad 80 rokov?
V dávnejšej minulosti bolo kardinálov okolo 20 či 30, na začiatku 20. storočia ich bolo približne 60. Až v druhej polovici 20. storočia chceli pápeži, aby kardinálsky zbor, ktorý predstavuje akýsi senát katolíckej cirkvi, bol početnejší a reprezentatívnejší, takže ich počet vystúpil nad sto, neskôr aj nad dvesto. V roku 1970 sa pápež Pavol VI. rozhodol, že keď je kardinálov veľa, tak nebude tých najstarších, nad 80 rokov, zaťažovať bremenom hľadania a voľby nového pápeža. V každom konkláve však vidíme, že niekoľko kardinálov sa zo zdravotných dôvodov ospravedlní a na voľbe sa nezúčastní (v tomto prípade sa zatiaľ ospravedlnil dvaja, pozn. red.). Dokonca sme videli kardinálov, ktorým to zdravie dovoľovalo, ale vzhľadom napríklad na obvinenia zo sexuálneho zneužívania povedali, že aby nezhoršovali reputáciu kardinálskeho zboru, tak do konkláve dobrovoľne nevstúpia.
Považuje sa konkláve za politiku?
Konkláve má dva dôležité rozmery. Jedným je samotná voľba – ľudské hľadanie toho najideálnejšieho kandidáta na čelo cirkvi. Ale podstatnejší je ten duchovný – celé konkláve prebieha v duchu modlitieb, atmosfére liturgie, a katolíci veria, že rozhodujúce slovo má napokon Duch Svätý. Kardináli musia uvažovať, používať svoj rozum, ale nad tým všetkým je prítomný Boh.
Ako prechádza proces konkláve?
Konkláve sa začne 7. mája omšou za zvolenie pápeža v Bazilike svätého Petra, ktorú bude celebrovať dekan kardinálskeho zboru 91-ročný Giovanni Battista Re. Spoluslúžia pri nej všetci kardináli, aj tí nad 80 rokov. Po nej sa zhromaždia v Pavlínskej kaplnke a v slávnostnom sprievode prejdú do Sixtínskej kaplnky. Potom nasleduje prísaha mlčanlivosti, že budú voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že nebudú vynášať informácie von. Kardináli si vypočujú duchovnú úvahu a po zvolaní „Extra omnes!“ a odchode asistujúceho personálu sa začne samotné hlasovanie.
V stredu 7. mája podvečer bude zo Sixtínskej kaplnky prvýkrát vychádzať dym. Keď bude čierny a pápeža nezvolia, kardináli sa znovu zídu vo štvrtok 8. mája. Dopoludnia budú dve hlasovania, potom obed, prestávka a popoludní ďalšie dve hlasovania. Dym vychádza stále po dvojici hlasovaní, čiže spravidla dym nad Sixtínskou kaplnkou vystupuje krátko okolo poludnia a druhýkrát vystupuje podvečer.
Keď dospejú k zhode, ktorú oznamuje biely dym, k zvolenému kardinálovi pristupuje predsedajúci konkláve Pietro Parolin, opýta sa zvoleného, či prijíma voľbu a aké pápežské meno si vyberá. Novozvolený pápež sa presúva do takzvanej komnaty sĺz, čo je bočná miestnosť pri Sixtínskej kaplnke, kde sú pripravené tri druhy veľkostí pápežského rúcha. Vráti sa ku kardinálom, ktorí mu po jednom vzdajú úctu. Kardinál protodiakon Dominique Mamberti potom oznámi svetu slávnostné „Habemus papam“ a predstaví meno nového pápeža, ktorý vystúpi na balkón Baziliky svätého Petra, pozdraví zhromaždených na námestí, povie krátky príhovor a udelí požehnanie Urbi et Orbi.
Prečo práve Sixtínska kaplnka?
V minulosti sa spravidla o novom pápežovi hlasovalo na mieste, kde ten predchádzajúci umrel. Kedysi veľká časť Talianska tvorila Pápežský štát, bola to monarchia a pápež sa presúval po veľkých častiach krajiny. Ak zomrel v inom meste, tam sa konalo konkláve. Jedno z najpamätnejších, to najdlhšie, ktoré trvalo niekoľko rokov, sa konalo vo Viterbe.
Až od 17. storočia sa voľba ustálila v Sixtínskej kaplnke, ktorú zdobí monumentálny Michelangelov Posledný súd. Táto freska má kardinálom pripomínať vážnosť ich rozhodnutia. Ak budú voliť zodpovedne, čaká ich večná odmena. No ak budú do volieb premietať svoje postranné úmysly, tak ich čaká večné zatratenie. Tá maľba je ako keby zdvihnutý prst nad všetkými voliacimi kardinálmi.
Mená na hlasovacích lístkoch čítajú nahlas a potom ich prepichnú cez slovo „volím“ na červenú šnúrku. Má to nejaký špeciálny význam?
Neviem o tom, žeby to malo špeciálny význam, ale prepichnutie slova „volím“, teda po latinsky „eligo“, je symbolom spečatenia voľby. Hlasovacie lístky sa spália.
Hovorilo sa o možných nástupcoch už počas života Františka, z čoho tieto mená vychádzajú? Ako sa objavia?
Sú to čisto mediálne špekulácie. Neexistujú žiadne zoznamy kardinálov. Kardináli môžu voliť ktoréhokoľvek iného kardinála a nielen to. Môžu zvoliť kohokoľvek spomedzi kardinálov, biskupov alebo kňazov, ktorí žijú v celibáte. Spravidla áno, volia medzi sebou, ale za pápeža môžu zvoliť aj niekoho mimo svojho okruhu. História pozná prípady, keď sa kardináli medzi sebou nevedeli dohodnúť a zvolili obyčajného mnícha z kláštora. Neraz tí, ktorí vstupovali do konkláve ako favoriti, predčasní pápeži, vychádzali ako kardináli, teda pohoreli.
V roku 2005 bol Joseph Ratzinger považovaný za favorita a skutočne sa stal pápežom Benediktom XVI. V roku 2013 sa o Jorgeovi Mariovi Bergogliovi, pápežovi Františkovi, pred voľbou takmer vôbec nehovorilo.
Každé konkláve je iné a práve preto je zaujímavé a púta pozornosť celého sveta. Samozrejme, mnohým je smutno, keď obľúbený pápež zomrie, najmä v posledných desaťročiach boli volení veľmi dobrí pápeži. Pápežstvo však nie je o konkrétnej osobe, ale o sile inštitúcie, ktorá tvorí dôležitý pilier sveta.
Ktorý z kandidátov by pokračoval vo vedení cirkvi smerom, akým ju viedol pápež František?
Z mien, ktoré sa skloňujú, mal z profesijného hľadiska k pápežovi Františkovi najbližšie súčasný štátny sekretár Pietro Parolin, pretože bol druhý najvyššie postavený v hierarchii Vatikánu. Bol teda najbližší spolupracovník pápeža Františka. Ten mu veľmi dôveroval.
Z ľudského a osobného hľadiska mal k Františkovi veľmi blízko aj kardinál Matteo Zuppi, ktorý je v súčasnosti predseda Talianskej biskupskej konferencie a v mnohom pripomína pápeža Františka. Nebýva v biskupskej kúrii, ale v jednoduchom kňazskom dome, po meste sa neraz presúva na bicykli alebo verejnou dopravou. Veľmi akcentuje otázky chudoby a pokoja. Charakterovo a názorovo má veľmi blízko k pápežovi Františkovi.
Myslíte si, že pôjde cirkev tým „voľnejším“ smerom alebo naopak, je čas na konzervatívneho pápeža?
Nový pápež by nemal byť ani konzervatívny, ani liberálny, ale mal by byť evanjeliový. Mal by byť predovšetkým človekom, ktorý kráča priamo, nepresadzuje ideológie, ale žije a šíri základné posolstvo kresťanstva: lásku k Bohu a blížnym. Myslím si, že práve taký bol aj pápež František. Rovnaký by mal byť i jeho nástupca. Som presvedčený, že František v cirkvi zanechal takú hlbokú stopu, že už nikdy nebude rovnaká, ako bola pred ním.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
