Rezort práce na budúci rok plánuje zatraktívniť domáce opatrovanie blízkymi. Namiesto opatrovateľského príspevku dostane odkázaný od štátu zhruba tisícku mesačne. Tú bude môcť použiť buď na opateru v zariadení, alebo aby zaplatil svojmu príbuznému.
Akú máte šancu, že keď budete chorí alebo zostarnete, postará sa o vás niekto z rodiny? Štát na to blízkym ponúka opatrovateľský príspevok. V počtoch domácich opatrovateľov sú ale u nás medzi regiónmi zásadné rozdiely.
Dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo príbuzný, ktorý sa už o seba nedokáže sám postarať. To sú najčastejšie situácie, kedy sa niekto z rodiny vzdáva práce a stáva sa opatrovateľom na plný úväzok.
Ako odmenu za to úrady práce vyplácajú príspevok na opatrovanie, ktorý kopíruje čistú minimálnu mzdu. Momentálne je to pri starostlivosti o jedného odkázaného 615 eur aj 50 centov mesačne.
Počty opatrovateľov postupne rastú. Kým pred 4 rokmi ich bolo v priemere necelých 63-tisíc. Vlani to podrástlo na takmer 70 tisíc.
Keď sa na to ale pozrieme regionálne, záujem starať sa o blízkych je v jednotlivých častiach Slovenska diametrálne odlišný.
Na mapke vidíte, aké percento z obyvateľov kraja funguje na opatrovateľských príspevkoch. Kým v bratislavskom kraji je to len okolo pol percenta, v banskobystrickom je to už dvakrát toľko. No a napríklad v Košickom kraji, ktorý vedie, doma opatrujú skoro 2% ľudí. Čo je zhruba trojnásobok toho, čo v hlavnom meste.
Zisťovali sme, ako to vnímajú samotní opatrovatelia. Jednou z mála, ktoré opatrujú v Bratislave, je aj Veronika. Hovorí, že pri synových zdravotných problémoch, sa inak ako zostať doma na príspevku, ani nedalo. Hoci vyjsť z minimálnej mzdy v hlavnom meste nie je ľahké.
„Peťkove postihnutie je komplexné, tak som pri ňom ako terapeutka, učiteľka a hlavne, aby sa cítil bezpečne a bol v láskyplnom prostredí. Našťastie, manžel má dobrú prácu, pomáha aj rodina a dve percentá,“ priblížila svoju situáciu Veronika.
Práve fakt, že smerom na východ sú nižšie platy aj menej pracovných príležitostí než na západe, čiastočne vysvetľuje, prečo je v žilinskom či košickom regióne atraktívnejšie opatrovať. Zároveň aj zdravotný stav ľudí je tam horší, čo zvyšuje počty tých, o ktorých sa treba starať.
„Výška opatrovateľského príspevku je 600 alebo 800 eur, čo je celkom porovnateľné s čistou mzdou v regiónoch na východe,“ ozrejmil ekonóm Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Najmenší podiel ľudí so zdravotným postihnutím je z Bratislavského kraja. Najväčšie podiely sú v žilinskom, kde je známe, že ľudia pracovali na Ostravsku v baníctve. V košickom kraji dochádzali za manuálnou prácou,“ priblížila sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied.
„Prevažná časť opatrovateľov je vo veku 40-61 rokov a skupina dôchodcov od 62 rokov a viac, ktorí opatrujú prevažne svojich partnerov alebo iného rodinného príslušníka,“ uviedlo ministerstvo práce.
Čím viac Slovensko starne, ale rastie potreba starostlivosti vo všetkých regiónoch. Tam, kde sa na to nepodujme nikto z príbuzných, a miesto nie je ani v zariadení, nastupujú opatrovatelia z inzerátov. Koľko ich je, nevieme.
Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anny Ghannamovej máme na Slovensku málo zariadení. Vo veľkom sa tak opatruje načierno. Keďže štatistiky chýbajú, predstavuje to problém pri plánovaní dlhodobej starostlivosti.
Rezort práce na budúci rok plánuje zatraktívniť domáce opatrovanie blízkymi. Opatrovateľský príspevok zanikne. Miesto neho ale dostane odkázaný od štátu zhruba tisícku mesačne. Tú bude môcť použiť buď na opateru v zariadení alebo aby zaplatil svojmu príbuznému.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
