Policajtka, študentka Harvardu, nástupkyňa manžela. Pozrite si príbehy prezidentiek vo svete

V Európe sú okrem Zuzany Čaputovej ďalšie štyri prezidentky.

Víťazstvo Zuzany Čaputovej v 2. kole prezidentských volieb znamená pre našu krajinu situáciu, v akej sa doteraz nikdy neocitla.

Vôbec prvý raz v celej histórii bude hlavou štátu žena. Zvolenie 45-ročnej advokátky do funkcie však nie je vo svete ničím ojedinelým, podobné prípady nájdeme ako v minulosti, tak aj v súčasnosti.

Žena prezidentka je pojem, s ktorým sa už v praxi stretli aj krajiny na starom kontinente. V rámci V4 ide o nový fenomén.

Aktuálne okrem Zuzany Čaputovej sú ženy na čele Malty, Chorvátska a dvoch pobaltských krajín - Estónska a Litvy.

Kým Marie-Louise Coleiro Precao na Malte končí mandát už o pár týždňov, na čele krajiny pri Jadranskom mori bude ešte jeden rok Kolinda Grabar-Kitarovič.

Druhé funkčné obdobie bude v lete tohto roka končiť litovskej prezidentke Dalii Grybauskaite. Zhruba 2,5 roka by mala na čele Estónska stáť Kersti Kaljulaid.

Aj vo svete nájdeme ženy, ktoré stoja na čele krajiny. Od roku 2016 je prvou ženou ázijského ostrovného štátu Taiwan 62-ročná Cchaj Jing-wen.

Aj na čele ďalšej ázijskej krajiny, Singapuru, stojí žena. Je ňou 64-ročná Halimah Yacob, ktorá do funkcie nastúpila v roku 2017.

Ďalšie tri prezidentky nastúpili do funkcie len minulý rok. V marci 2018 sa na čelo karibského ostrova Trinidad a Tobago dostala 60-ročná Paula-Mae Weekes.

V októbri sa prvou ženou africkej krajiny Etiópia stala aktuálne 69-ročná Sahle-Work Zewde. Len viac ako tri mesiace je vo funkcii prezidentky Gruzínska 67-ročná Salome Zurabišvili.

Pri pohľade do svetovej histórie nájdeme viacero žien, ktoré sa stali hlavami štátu. Týchto desať prezidentiek považujeme za najzaujímavejšie:

Isabel Martínez de Perón - Argentína (vládla 1974-1976)

manželka argentínskeho prezidenta Juana Peróna

po jeho smrti nastúpila na prezidentskú stoličku

počas jej 20-mesačnej ultrapravicovej vlády došlo k porušovaniu ľudských práv

po prevzatí moci armádou bola päť rokov v domácom väzení

v čase vládnutia podpísala tri dekréty, v ktorých vyzvala "rozdrtiť podratné živle"

Vigdís Finnbogadóttir - Island (1980-1996)

prvá demokraticky zvolená prezidentka na svete

vyštudovala históriu divadla a francúzštinu

pôsobila ako prezidentka Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)

vo funkcii prezidentky bola štyri obdobia, v prvých voľbách proti nej stáli traja muži

momentálne je ambasádorkou UNESCO

Corazon Aquino - Filipíny (1986-1992)

svetová Osobnosť roka 1986 podľa magazínu Time

prvá prezidentka na ázijskom kontinente

do politiky vstúpila po vražde manžela, kritika vtedajšieho režimu v krajine

podarilo sa jej spojiť opozíciu, podnikateľov, cirkev aj obyčajný ľud

jej zvolením sa skončila 21-ročná diktatúra Ferdinanda Marcosa

Mary Robinson - Írsko (1990-1997)

priniesla do úradu revitalizáciu a liberalizáciu konzervatívnych pomerov

po nej nastúpila ďalšia žena (Mary McAleesse), čo sa udialo vo svete prvý raz

následne pôsobila ako vysoká komisárka OSN pre ľudské práva

spoluzakladateľka Spolku ženských líderiek sveta

Amnesty International jej v roku 2004 udelila cenu Veľvyslankyňa svedomia za snahu o presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv

Tarja Kaarina Halonen - Fínsko (2000-2012)

vládla dve po sebe idúce obdobia

pred funkciou bola postupne ministerkou zdravotníctva a verejných záležitostí, ministerkou spravodlivosti a ministerkou zahraničných vecí

jedna z vrcholných predstaviteliek práv LGBT v tejto krajine

v roku 2003 jej popularita dosahovala 88 percent

magazín Forbes ju v roku 2009 zaradil medzi sto najvplyvnejších žien sveta

Michelle Bachelet - Čile (2006-2010; 2014-2018)

jej otca generála obvinili zo zrady a po mučení zahynul, ju pre tento prípad takisto mučili

vládla dve obdobia

najprv pôsobila ako ministerka zdravotníctva a neskôr obrany

jedna zo zakladateliek Organizácie Spojených národov pre rodovú rovnosť a posilnenia postavenia žien

v súčasnosti pôsobí ako vysoká komisárka OSN pre ľudské práva

Ellen Johnson Sirleaf - Libéria (2006-2018)

vládla dve po sebe idúce obdobia

prvá africká prezidentka v histórii

vyštudovala verejnú správu na Harvardskej univerzite

zaslúžila sa o odpustenie časti národného dlhu a začala s vyšetrovaním zločinov z občianskych vojen

žezlo po nej prebral najlepší futbalista sveta v roku 1995 George Weah

Cristina Elisabet Fernández de Kirchner - Argentína (2007-2015)

prvá žena svete na svete, ktorá sa po funkcii prvej dámy stala prezidentkou krajiny

prvá demokraticky zvolená prezidentka Argentíny

vo funkcii nahradila manžela Néstora Kirchnera

predstaviteľka ideológie kirchnerizmu (obavy o ochrane ľudských práv, protiváha neoliberalistickej poltiky, politika rozvoja štátu priemyslom, liberálny postoj k manželstvám rovnakého pohlavia)

Atifete Jahjaga - Kosovo (2011-2016)

vyštudovala právo, začínala ako prekladateľka

do nástupu prezidentskej funkcie pôsobila ako zástupkyňa šéfa tamojšej polície

vo veku 35 rokov historicky najmladšia zvolená prezidentka na svete

zvolil ju parlament po tom, čo predchádzajúcu voľbu Behgjeta Pacolliho označil ústavný súd za neplatnú

pomáhala obetiam sexuálneho zneužívania z čias Kosovskej vojny začleniť sa do spoločnosti

Park Geun-hye - Južná Kórea (2013-2017)

prvá prezidentka zvolená vo Východnej Ázii

dcéra kórejského diktátora a prezidenta Pak Čong-hia (vládol 1962-1979)

bezprostredne po zvolení vyzvala KĽDR, aby upustila od jadrových ambícií a vrátila sa na cestu mieru

v súčasnosti odsúdená na 25 rokov za korupciu, vydieranie a zneužitie právomocí